Použitie mzdových veličín v roku 2013 pri aplikovaní mzdových predpisov v praxi

V často sa meniacom a v neprehľadnom legislatívnom stave je obťažné sledovať všetky zmeny. Nasledujúci príspevok poskytuje prehľad mzdových veličín a pojmov, ktoré ustanovujú základné mzdové predpisy, uvádza ich správne použitie a hodnoty platné v roku 2013.

1. Životné minimum

Sumy životného minima sa menia opatrením MPSVR SR vždy k 1. 7. kalendárneho roka. Suma životného minima ustanovená pre plnoletú fyzickú osobu ovplyvňuje mzdové veličiny ustanovené vo viacerých mzdových predpisoch buď k 1. 7. kalendárneho roka, alebo k 1. 1. nasledujúceho kalendárneho roka (pozri kapitolu č. 9, č. 11 až č. 14 a č. 16).

V období od 1. 7. 2012 do 30. 6. 2013 podľa opatrenia MPSVR SR o úprave súm životného minima č. 181/2012 Z. z. platia tieto sumy životného minima:

• 194,58 € pre plnoletú fyzickú osobu,
• 135,74 € pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 88,82 € pre dieťa.

2. Minimálna mzda a základné nároky zamestnanca v pracovnom pomere

Základnou zložkou príjmu zo závislej činnosti je mzda, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu podľa § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo len „ZP“).

Mzda nesmie byť podľa § 119 ods. 1 ZP nižšia, ako je ustanovená minimálna mzda. Podľa nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z. z. a v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (ďalej len „ZMM“) je ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2013 takto:

a) 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

b) 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda). Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Za mzdu sa nepovažuje najmä:

• náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad,
• príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca,
• výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
• daňový bonus,
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,
• peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 ZP za obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktorá nemá charakter mzdy,
• plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Zákonník práce garantuje minimálne mzdové nároky zamestnancov odvodené od minimálnej mzdy, ktoré je zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, povinný dodržať pri:

• poskytovaní mzdy za vykonanú prácu,
• používaní priemerného zárobku na pracovnoprávne účely,
• poskytovaní mzdových zvýhodnení,
• poskytovaní náhrady mzdy za pracovnú pohotovosť.

Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec v mesiaci odpracoval plný pracovný čas ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi podľa § 3 ZMM doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou platnej minimálnej mzdy (ustanovenej od 1. 1. do 31. 12. pre príslušný kalendárny rok) a dosiahnutou mzdou.

Pri výpočte doplatku sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezahŕňa:

• mzda za prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
• mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracoviskua
• mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú:

• hodiny práce nadčas a
• hodiny neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný:

• priradiť každému pracovnému miestu príslušný stupeň (1 až 6) v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve,
• zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.

Tabuľka č. 1:
Minimálne mzdové nároky v jednotlivých stupňoch náročnosti práce

Príklad č. 1:

Ak má zamestnanec ustanovený pracovný čas nižší ako 40 hod./týždeň, suma minimálnej mzdy sa zvýši:
(40 : 37,5) x 1,9410 = 2,0704 €/hod.
(40 : 38,75) x 1,9410 = 2,0036 €/hod.

V ďalších stupňoch náročnosti práce sa minimálny mzdový nárok určuje nasledovne:
napríklad pre 2. stupeň náročnosti práce:
1,2 x 1,9410 x (40 : 37,5) = 2,4844 €/hod.
1,2 x 1,9410 x (40 : 38,75) = 2,4043 €/ hod.

Tabuľka č. 2:
Sumy minimálnych mzdových zvýhodnení

Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest

Pracovné miesto je súhrnom pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené príslušnými charakteristikami. Pracovné miesto zodpovedajúce:

• 1. stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov,
• 2. stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodársko-správnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov,
• 3. stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody,
• 4. stupňu náročnosti práce charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových koncepčných, systémových a metodických prác spojených so zvýšenou duševnou námahou; poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a zdravie iných osôb,
• 5. stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon špecializovaných systémových, koncepčných, tvorivých alebo metodických prác s vysokou duševnou námahou; komplexné zabezpečovanie najzložitejších úsekov a agend s určovaním nových postupov v rámci systému; výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia veľmi zložitých procesov a systémov vrátane voľby a optimalizácie postupov a spôsobov riešenia,
• 6. stupňu náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami; výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb.

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca, ktorý má stredoškolské odborné vzdelanie, vo výrobnej prevádzke na pracovnom mieste operátor výroby. Podľa pracovnej zmluvy zamestnanec zodpovedá za vykonanie určených operácií na výrobnej linke podľa predpísanej technickej dokumentácie. V pracovnej zmluve sa dohodli, že jeho mzda bude 2,0704 €/hod. pri pracovnom čase 37,5 hod./týždeň.

Zamestnávateľ porušuje Zákonník práce, pretože tomuto pracovnému miestu nemôže priradiť mzdový nárok určený pre 1. stupeň náročnosti práce. V tomto prípade ide o pracovné miesto, ktoré zodpovedá 3. stupňu náročnosti práce (najmenej 2. stupňu).

Dni pracovného pokoja a sviatky

Podľa § 94 ZP má zamestnanec právo na odpočinok počas dní pracovného pokoja a sviatkov. Sú to dni, ktoré konkrétne definuje zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sviatkoch“). Sú to tieto dni:

• dni, ktoré sú štátnymi sviatkami (1. 1., 5. 7., 29. 8., 1. 9. a 17. 11.),
• ďalšie dni pracovného pokoja okrem nedieľ (6. 1., Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. 5., 8. 5., 15. 9., 1. 10., 24. 12., 25. 12., 26. 12.),
• pamätné dni.

Štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. Pamätné dni, ktoré zákon o sviatkoch ustanovuje v § 3, nemajú na spôsob odmeňovania zamestnancov za prácu žiadny vplyv, z pohľadu Zákonníka práce sa posudzujú ako pracovný deň. Dňami pracovného pokoja pre väčšinu zamestnancov (okrem dní definovaných v zákone o sviatkoch) sú aj soboty a nedele. Ak počas nich zamestnanec pracuje, tak podľa Zákonníka práce sa posudzujú ako pracovný deň.

Nárok zamestnanca na dovolenku

Zamestnancovi vzniká za podmienok ...