Pohľad na právo obvineného poznať obsah spisu ako súčasť zásad trestného konania

JUDr. Juraj Chylo PhD.
advokátsky koncipient.

Chylo, J.: Pohľad na právo obvineného poznať obsah spisu ako súčasť zásad trestného konania; Bulletin slovenskej advokácie, 20, 2014, č. 3, s. 14 – 21.

Právo obvineného poznať dôkazy protistrany ako i dôkazy zabezpečené vlastnou činnosťou súdu realizovujú viaceré možné inštitúty trestného konania, napríklad právo na doručovanie procesných rozhodnutí (napríklad uznesenia o pribratí znalca do trestného konania), ale i právo obvineného poznať obsah spisu.

Právo obvineného poznať obsah spisu počas trestného konania realizujú tri inštitúty: inštitút nazerania do spisu, ktorý môže byť využívaný tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, nazerania do spisu počas rozhodovania o väzbe a inštitút záverečného preštudovania spisu po skončení vyšetrovania, resp. skráteného vyšetrovania v prípravnom konaní. V článku je zároveň kladený aj dôraz na dôkazy, ktoré podliehajú režimu utajenia a ich prístupnosti obhajobe počas konania.

Nazeranie do spisu v trestnom konaní

Počas trestného procesu orgány činné v trestnom konaní zhromažďujú informácie v rôznych spisoch a registroch, medzi ktoré zaraďujeme vyšetrovací spis, policajné spisy operatívneho charakteru, dozorový spis prokuratúry ako i iné spisy. Obvinený má nárok na poznanie obsahu vyšetrovacieho spisu, avšak k právu obvineného nazerať do spisu nemožno priraďovať právo obvineného poznať obsah materiálov, ktoré sú vnútornými pomôckami a pracovnými materiálmi orgánov činných v trestnom konaní.Bližšie pozri rozhodnutie ÚS ČR z 26. 07. 2005, sp. zn. i. ÚS 54/2005. Obdobne k tomu uvádza aj Jozef Čentéš, že „obvinený s obhajcom nemôžu nazerať do interných spisov prokuratúry a polície, medzi ktoré zaraďujeme dozorový spis, evidenčné pomôcky, resp. materiály operatívneho charakteru.“ČENTÉŠ, J.: Kontradiktórnosť trestného konania, In: Zborník Slovenské dni trestného práva, Bratislava, 2010, s. 49.

Uvedené obmedzenie obvineného poznať obsah iných spisov viažucich sa k trestnej veci môže mať dopad na meritórne rozhodnutie, pretože z pohľadu obhajoby môže mať zásadný význam poznanie informácií resp. dôkazov nezaradených vo vyšetrovacom spise, ale evidovaných v iných, pre obhajobu neprístupných materiáloch. Z tohto pohľadu sa teda javí problematická najmä kontrola obsahu týchto spisov.Bližšie pozri Repík, B.: Advokát ve světle judikatury Evropského soudu pro lidská práva, In: Bulletin advokace, č. 11-12, ročník 2002, s. 19.

Počas prípravného konania orgány činné v trestnom konaní zhromažďujú všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vyšetrovanú trestnú vec (podania, zápisnice, záznamy, rozhodnutia a pod.) v tzv. vyšetrovacom spise. Vyšetrovací spis sa zakladá po prijatí podania vo veci. Podrobnosti o tvorbe vyšetrovacieho spisu vrátane číslovania listov a vyhotovovania jeho obsahu policajtom a o pokračovaní v jeho tvorbe dopĺňaním písomností a vecí prokurátorom a súdom upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Každý vyšetrovací spis sa zakladá do spisového obalu. Spisový obal zakladá policajt, ktorý vo veci koná. Obsah spisu slúži na informáciu o jeho obsahu. Zakladá sa do vyšetrovacieho spisu ako prvá listina a zapisujú sa doň všetky ostatné písomnosti a veci, ktoré tvoria obsah tohto spisu. Do obsahu spisu ...