Oprávnené použitie zbrane ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu v Trestnom zákone

GAŇA, S.: Oprávnené použitie zbrane ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu v Trestnom zákone. Justičná revue, 61, 2009, č. 8-9, s. 958 – 973. 

Okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu v trestnom práve 

Trestné právo hmotné upravuje základy trestnej zodpovednosti primárne vychádzajúc zo základného právneho inštitútu trestného práva, ktorým je trestný čin. Nový Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „nový Trestný zákon“) upravuje definíciu trestného činu v § 8: „Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Citovaná definícia trestného činu je založená na jeho formálnom poňatí, a to na rozdiel od definície trestného činu upravenej v predchádzajúcom kódexe trestného práva hmotného – Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon č. 140/1961 Zb.“), ktorá vychádzala z jeho materiálno-formálneho poňatia.Trestný zákon č. 140/1961 Zb. definoval trestný čin v § 3 ods.1 takto: „Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.“ Vzhľadom na návrat rekodifikovaného trestného práva k bipartícii trestných činov na prečiny a zločiny (§ 9 nového Trestného zákona) však považujem za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť ustanovenie § 10 ods. 2 nového Trestného zákona,Paragraf 10 ods. 2 nového Trestného zákona znie: „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.“ ktoré v prípade konania majúceho znaky prečinu obligatórne pripúšťa použitie materiálneho korektívu uvedeného vo vyššie citovanom ustanovení § 10 ods. 2 nového Trestného zákona, čím definíciu prečinu zakladá na jeho formálno-materiálnom poňatí. 

Vychádzajúc z univerzálnej definície trestného činu (§ 8 nového Trestného zákona) spájajúcej trestnosť činu s jeho protiprávnosťou (a tým de facto jeho trestuhodnosťou) dávam do popredia práve protiprávnosť ako regulatív trestnosti konkrétneho činu definovaného prostredníctvom jeho zákonných znakov v novom Trestnom zákone. Pojem „protiprávnosť“ nie je v novom Trestnom zákone priamo definovaný, neexistencia jeho legálnej definície je nahrádzaná poznatkami vedy trestného práva i aplikačnej praxe. Protiprávnosť predstavuje právnu reprobovateľnosť (zákaz) konania, nesúlad konania/činu s právom, konanie proti právu (contra legem). Ivor k protiprávnosti uvádza: „Platný Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z. z.) definuje trestný čin ako protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone (§ 8). Pojem „protiprávnosť“ tu teda nadobúda novú dimenziu. Protiprávnosť už nie je znakom skutkovej podstaty trestného činu, ale jedným z dvoch formálnych znakov, ktoré sú podmienkou, aby sa určitý čin (konanie) mohol považovať za trestný čin. V rámci takéhoto formálneho chápania trestného činu protiprávnosť možno definovať ako nedovolené porušenie právneho poriadku štátu ako celku, alebo ako nedovolené porušenie niektorého konkrétneho právneho predpisu, ktorý je súčasťou právneho poriadku. Protiprávnosť, resp. protiprávnosť činu sa odvodzuje z právneho poriadku štátu ako celku a spravidla sa opiera o niektoré ustanovenia iných právnych predpisov, než je Trestný zákon.“IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. IURA EDITION, Bratislava 2006, s. 150 a 151. Podľa Solnaře „trestní čin je jen čin protiprávní (nedovolený). Jde o protiprávnost ve smyslu protinoremnosti (tzv. protiprávnost formální)… Trestní protiprávnost je formálním výrazem nebezpečnosti činu pro společnost a splývá s jeho trestností.“SOLNAŘ, V. – FENYK, J. – CÍSAŘOVÁ, D.: Základy trestní odpovědnosti. Podstatně přepracované a doplněné vydání. Nakladatelství Orac, Praha 2003, s. 126. Novotný v súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť činu a protiprávnosťou dodáva: „Všem těmto případům je společné, že tu chybí protiprávnost činu. Trestnými činy mohou být jen činy nedovolené, protiprávní… Dovolený čin, byť i svými znaky podobný trestným činům, nenaplňuje však ani skutkovou podstatu trestného činu, neboť k její charakteristice patří i nedovolenost činu. Protiprávnost je znakem skutkové podstaty trestného činu.“NOVOTNÝ, O. a kol: Trestní právo hmotné. Obecná část. ASPI Publishing, Praha 2003, s. 186 – 187. Podľa Baláža ...