Odklad exekúcie v Slovenskej republike ako právnom štáte a návrhy de lege ferenda

Bc. Michal KRAJČOVIČ
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave;
Exekútorský úrad Mgr. Vladimír Cipár

KRAJČOVIČ, M.: Odklad exekúcie v Slovenskej republike ako v právnom štáte a návrhy de lege ferenda; Justičná revue, 66, 2014, č. 11, s. xx – xx.

MOTTO
„non omne quod licet honestum est – nie všetko čo je dovolené, je čestné“

Paul. D. 50,17,144 pr.

Úvod

Princíp ústavnosti a zákonnosti a princíp právnej istoty sú fundamentálnymi princípmi právneho štátu, za ktorý sa v Článku 1 odsek 1 Ústavy SR vyhlasuje aj Slovenská republika. Princíp ústavnosti a zákonnosti zdôrazňuje nutnosť dodržiavania platného práva všetkými právnymi subjektmi v právnom štáte a vykonávanie verejnej moci v súlade s platným právom. Zakladá sa ním zároveň povinnosť vynútiť plnenie aj proti vôli povinného subjektu, teda uplatniť štátne donútenie prostredníctvom súdov, polície alebo iných inštitúcií štátu.OTTOVÁ, E.: Teória práva; 3. vydanie, Šamorín: HEURÉKA, 2010, s. 22.

Princíp právnej istoty možno chápať ako hodnotu právneho poriadku. Uvedený princíp možno prirovnať k dôvere v právny poriadok a istote ním poskytovanej. Každý člen občianskej spoločnosti by mal pociťovať reálnu dôveru a istotu, že v prípade porušenia jeho práv alebo právom chránených záujmov štát, s využitím štátneho donútenia, zabezpečí nápravu tohto protiprávneho stavu. Predpokladom a nevyhnutnou podmienkou takejto dôvery je kvalitná tvorba práva a kvalitná realizácia a aplikácia práva.OTTOVÁ, E.: Teória práva; 3. vydanie, Šamorín: HEURÉKA, 2010, s. 91.

Uvedené dva princípy spomíname z dôvodu, že v právnom štáte môžu a zároveň aj nastávajú situácie, keď sú v účinnosti právne predpisy obsahujúce platné právne normy regulujúce spoločenské vzťahy, avšak spoločenská realita je mnohokrát v rozpore so stavom normatívnym, ktorý je právnymi normami sledovaný. Povinnosti obsiahnuté v dispozícii právnych noriem sa tak nedodržiavajú z dôvodu nedostatočnej a neefektívnej právnej úpravy, prípadne adresáti právnych noriem dobrovoľne strpia hroziace sankcie ukladané právnou normou, nakoľko sú priaznivejšie ako splnenie si právnej povinnosti.

Stav, keď sa nemožno domôcť svojho práva, je v právnom štáte neakceptovateľný. Otázka vymožiteľnosti, resp. nevymožiteľnosti práva bola a aj je aktuálnou otázkou. Zároveň vymožiteľnosť práva je významným faktorom signalizujúcim stav deklarovaného právneho štátu v jeho reálnej podobe.TÓTHOVÁ, K.: Opatrenia voči nečinnosti verejnej správy z pohľadu vymožiteľnosti práva; in: Vymožiteľnosť práva v podmienkach Slovenskej republiky; Bratislava: Nadácia profesora Karola Planka, 2003, s. 113. V prípade nepostačujúcej alebo nedosiahnuteľnej vymožiteľnosti práva nemôžeme hovoriť o právnej istote, nakoľko faktický stav je v rozpore so stavom žiaducim. Člen občianskej spoločnosti sa tak nemôže spoľahnúť na právo a považovať ho za svoju oporu. Nízka úroveň vymožiteľnosti práva rezultuje v oslabovanie občianskej spoločnosti v právnom štáte, nakoľko angažovanosťAko jej nevyhnutný atribút popri uvedomelosti a informovanosti. jej členov sa transformuje do pasivity právnych subjektov z dôvodu uvedomovania si faktu, že sa nemožno domôcť svojho práva a každá snaha o jeho vymoženie je snahou zbytočnou. Nemožnosť domôcť sa svojho práva sa tak stáva zdrojom nedôvery v justičný systém aj zákonodarný zbor, stáva sa príčinou rozporov, napätia, ako aj špekulácií v spoločnosti. Vysoká úroveň vymožiteľnosti práva by ...