Oddlženie podľa nových pravidiel

Mgr. Mgr. Pavol SOJKA, PhD. 
advokát, správca 

SOJKA, P.: Oddlženie podľa nových pravidiel; Justičná revue, 69, 2017, č. 5, s. 669 – 690. 

1    Metodologické východiská 

S účinnosťou od 1. marca 2017 sa významným spôsobom menia doterajšie pravidlá riešenia úpadku fyzických osôb. Novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZKR“; ak v článku v zátvorke i mimo nej uvádzame paragraf bez bližšieho určenia, vždy máme na mysli ZKR), zákon č. 377/2016 Z. z., je z formálneho hľadiska výsledkom legislatívneho procesu majúceho svoj vecný základ v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, z materiálneho hľadiska je ašpiráciou riešenia existujúceho a gradujúceho status quo mnohých domácností, ktorých miera zadlženosti predstavuje nezanedbateľný ekonomický, ale rovnako tiež sociálny problém. Každá zmena pravidiel si zároveň vyžaduje aj potrebu precízneho naviazania na právne normy, ktoré v rámci systému zostávajú zmenou nepostihnuté, aby tak právny predpis zostal aj naďalej koherentný, systematický a logický, čím sa zabezpečí jeho interpretačná a aplikačná kontinuita. V tomto článku ponechávame mimo akéhokoľvek vedeckého bádania nie až tak prekvapivé zistenie, že ZKR, podobne ako viaceré právom reglementované spoločenské normy prechádzajúce legislatívnymi zmenami, podlieha prírodným zákonitostiam a spravuje sa druhou termodynamickou vetou, podľa ktorej miera entropie uzavretého systému časom narastá.Na úvod jeden príklad za všetky. Aj keď sa zmenila definícia platobnej neschopnosti fyzickej osoby, vyvodzovaná z neschopnosti plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok (§ 3 ods. 2 tretia veta ZKR), zákon aj napriek tomu požaduje od veriteľa, ktorý podá návrh na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR na fyzickú osobu – podnikateľa, preukázanie platobnej neschopnosti takéhoto dlžníka, a to aspoň dvoma peňažnými záväzkami 30 dní po lehote splatnosti viac ako jednému veriteľovi (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 ZKR). 

S neskrývanou inšpiráciou vo viacerých zahraničných právnych úpravách, predovšetkým v americkom bankrotovom práve a konkurznom práve nemeckej proveniencie, aj slovenská právna úprava poskytuje dve základné riešenia platobnej neschopnosti fyzických osôb. Tou prvou je reorganizácia záväzkov, ktorú vo všeobecnosti charakterizuje zmena splatnosti pohľadávok veriteľov za súčasného odpustenia časti dlhov, ktoré nie sú dlžníkom v stanovenej lehote objektívne splniteľné. Druhý spôsob oddlženia predstavuje zrušenie záväzkov dlžníka ich spravidla len čiastočným uspokojením zo speňaženia všetkého dostupného majetku dlžníka.  

Primárnym účelom, sledovaným novelou ZKR, je umožniť širokému okruhu zadlžených fyzických osôb rýchlym a efektívnym spôsobom zbaviť sa svojich dlhov. Napriek nemalej snahe sme nezaznamenali relevantnú štúdiu skúmajúcu príčiny neželaného majetkového statusu fyzických osôb, či komplexnejšie štatistické údaje,Dlžník nie je v návrhu povinný uvádzať a už vôbec nie preukazovať dôvody úpadku, súd ich teda osobitne neskúma, a preto sa ani neobjavujú v súdnej štatistike. ktoré by mohli byť vedecky analyzovateľné. Bez dostatočného poznania príčin tu existuje významné riziko, že stanovenie nástrojov riešenia následkov týchto príčin nebude optimálne a efektívne, naopak, stane sa kontraproduktívnym.  

Zadlžovanie a neschopnosť splácať svoje záväzky je odvrátenou stranou ekonomických príležitostí predstavujúcich dostupnosť cudzích zdrojov, najmä pôžičiek, hypoték či kreditných kariet, ktoré sa postupne od 90-tych rokov 20. storočia začali vo väčšej miere poskytovať aj nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva. Táto dynamická divergencia sociálnych vzťahov a hodnotový pluralizmus, také príznačné pre postmodernú dobu, zastihli mnohých po zmene spoločenských vzťahov, charakteristických ideologickou stabilitou a centrálne riadeným hospodárstvom, nepripravených. Všade tam, kde je neistá budúcnosť a ciele, ľudia majú tendenciu uprednostňovať okamžité výhody nad neskoršími, aj keď výhodnejšími a trvalejšími. Časový horizont osobných preferencií sa najmä u chudobnejších, u ktorých je príznačná zameranosť na prítomnosť a neangažovanosť v širších spoločenských vzťahoch, „scvrkol“ na najbližšiu budúcnosť, v každom prípade nepresahujúcu hranicu vlastného života. Takéto preferovanie okamžitého konzumu má však negatívny dosah na obsah a kvalitu majetku. Iste, uspokojovanie zväčšujúceho sa dopytu po hmotných statkoch zväčšuje objem hospodárskej výroby, avšak druh vytváraných statkov má prevažne spotrebný charakter. To má, okrem iného, za následok „prejedanie“ naakumulovaného kapitálu, prípadne život na dlh, no v neposlednom rade aj oslabovanie dlhodobých investičných možností a schopností jednotlivcov a štátu. Už v 18. storočí taliansky politický filozof popísal prirodzenú stupnicu preferencií ľudí: „Ľudia najskôr pociťujú to, čo je nutné, neskôr sa starajú o to, čo je užitočné, potom sa obracajú k tomu, čo je pohodlné, ďalej sa tešia tomu, čo je príjemné, potom sa rozkladajú prepychom a nakoniec šalejú mrhaním svojich substancií“.VICO, G.: Základy nové vědy o společné přirozenosti národů; Praha: Academia, 1991, s. 119. 

Rast zadlženosti domácností v SR je aj v súčasnosti veľmi progresívny.Pozri napr.: RYCHTÁRIK, Š.: Zadlžovanie domácností; Biatec, 3/2015, roč. 23, s. 14 – 17. Ruka v ruke s tým mnohí nedokážu splácať záväzky, dostávajú sa do omeškania, staré záväzky sa snažia splácať z ďalších pôžičiek a úverov, čím roztáčajú pomyselnú a nezriedka nereverzibilnú dlhovú špirálu. To so sebou prináša stratu motivácie riešiť existujúce problémy, spoločenskú odcudzenosť a celkovú stigmatizáciu dlžníka. Dôsledky toho možno vidieť aj vo vysokom počte exekúcií.Pozri štatistické údaje dostupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR:
https://www.justice.gov.sk/ Stranky/Informacie/Statistiky.aspx. Na strane druhej však celkový počet povolených oddlžení sa ráta len v desiatkach v priebehu kalendárneho roku.Pozri štatistické údaje dostupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR:
https://www.justice.gov.sk/Stranky/Informacie/Statistika-konkurznych-konani-OS.aspx. 

Jedným z riešení už uvedených zlých ekonomických perspektív dlžníkov má byť aj nová právna úprava oddlženia. Ešte pred tým, ako pristúpime k jej samotnej analýze, je potrebné si objasniť základné ciele normotvornej regulácie týchto spoločenských vzťahov. Sme presvedčení, že základným východiskom by mala byť na jednej strane rovnováha medzi oprávnenými záujmami veriteľov na uspokojení svojich pohľadávok, a na strane druhej rešpektovanie základných potrieb dlžníka. Pravidlá by mali poskytovať dostatočnú ochranu dlžníka pred objektívne neúmernými postupmi pri vymáhaní pohľadávok veriteľmi, zároveň však nevyhnutne motivovať dlžníka, aby sa v čo najväčšom rozsahu pokúsil uspokojiť svojich veriteľov, a tak dosiahol oddlženie. Nemožno na tomto mieste nespomenúť jednu z donedávna explicitne vyjadrených edukačných funkcií civilného procesu, majúcu zabezpečiť výchovu, inter alia, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 

Je v zásade nespochybňovaným faktom, že človek hľadí primárne na svoj vlastný prospech. Uniformná a prirodzená snaha zlepšiť si svoje postavenie núti ľudí hľadať také prostriedky a postupy, ktoré im v najvyššej miere umožňujú zabezpečenie tohto progresu, a to s čo najnižšími nákladmi, resp. stratami. Rigidné pravidlá oddlženia nenútia dlžníka znižovať svoj dlh, ale naopak, motivujú ho zmenšovať svoj majetok, a to často jeho formálnym prevodom na ...