Obmedzenie slobody prejavu, garantovanej článkom 10 ods. 1 Dohovoru, v záujme zachovania autority a nestrannosti súdnictva

JUDr. Kristína ČAHOJOVÁ 
Kancelária zástupcu SR pred ESĽP 

ČAHOJOVÁ, K.: Obmedzenie slobody prejavu, garantovanej článkom 10 ods. 1 Dohovoru, v záujme zachovania autority a nestrannosti súdnictva. Justičná revue, 57, 2005, č. 5, s. 648 – 655. 

Sloboda prejavu patrí k základným a politickým slobodám, bez ktorých nie je mysliteľné fungovanie demokratickej spoločnosti. Táto sloboda zohráva v právnom štáte mimoriadnu úlohu, je jedným z pilierov demokracie. Hoci dnes patrí medzi samozrejmé atribúty právneho poriadku, koncepcia slobody tlače a jej ochrany prešla zložitým vývojom, kým sa kryštalizovala jej dnešná podoba a formy jej ochrany. K základným novodobým medzníkom medzinárodnej ochrany slobody prejavu patrí nadobudnutie platnosti Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), prijatého na pôde Rady Európy.  

Novinári a vydavatelia periodickej tlače sa obracajú na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len Súd) najčastejšie po tom, keď vnútroštátne súdy právoplatne rozhodnú, že ich články alebo články ktoré uverejnili, zasiahli česť a dôstojnosť fyzických osôb, prípadne právo na dobrú povesť právnických osôb.KERECMAN, P.: Novinári a sloboda tlače v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva. Informačná kancelária Rady Európy, 2003, s. 8 a nasl. 

Podľa ustálenej judikatúry Súdu sloboda prejavu je jedným z hlavných pilierov demokratickej spoločnosti a jednou zo základných podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. S výhradou ods. 2 sa článok 10 vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo považované za neurážlivé alebo neutrálne, ale aj na tie, ktoré útočia, šokujú, či znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Také sú požiadavky plurality, tolerancie a ducha otvorenosti, bez ktorých niet demokratickej spoločnosti. Toto okrem iného znamená, že všetky formality, podmienky, obmedzenia či sankcie v tejto sfére musia byť primerané sledovanému legitímnemu cieľu (napr. rozsudok Handyside proti Spojenému kráľovstvu zo 7. decembra 1976). Takýto zásah má za následok „porušenie“ článku 10 pokiaľ nespadá pod jednu z výnimiek ustanovených v odseku 2 článku 10. Súd preto musí postupne preskúmať, či zásah v uvedenom prípade bol „ustanovený zákonom“, či zásah sledoval niektorý z legitímnych cieľov podľa článku 10 ods. 2, alebo bol „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“. Pre zistenie „nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti“ Súd musí rozhodnúť, či „zásah“, na ktorý je podaná ...