O podmienkach obnovy konania pred Ústavným súdom SR a zásahoch do právoplatných rozhodnutí vnútroštátnych súdov

JUDr. Peter TOTH-VAŇO
advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou Valko Marián & partners, s.r.o.Prezentované právne názory autora nemusia byť zhodné s právnymi názormi spomenutej advokátskej kancelárie.
externý doktorand Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

TOTH-VAŇO, P.: O podmienkach obnovy konania pred Ústavným súdom SR a zásahoch do právoplatných rozhodnutí vnútroštátnych súdov; Justičná revue, 71, 2019, č. 11, s. 1120 – 1143.

The present contribution firstly considers interpretation of the provisions contained in the Slovak legal order, which deal with the possibility of renewal of proceedings in front of the Constitutional Court of the Slovak Republic, after a decision has been made by the European Court of Human Rights. This is done in light of the existing decisions of the Constitutional Court of the Slovak Republic, as well as the opinions that have been put forward so far by the experts in the field. The author also looks at the wider merits of proceedings renewal, with emphasis being put on the ‘res judicata’ maxim and the legal certainty of third parties that can be affected by a potential renewal of the internal state proceedings. The author also highlights the wording of the provisions of the Act no. 314/2018 on the Constitutional Court of Slovak Republic, and the amendment and supplementation of certain other laws, in its wording effective as of 1^st of March 2019.

1 Úvod; alebo čo sa zmenilo na právnej úprave s účinnosťou od 1. 9. 2014, resp. 1. 1. 2015

Všetko to „spôsobil“ rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Harabin proti Slovenskej republike.Rozsudok zo dňa 20. 11. 2012, č. 58688/11. ESĽP v ňom vyslovil, že v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd“ alebo „ÚS SR“) pod sp. zn. PL. ÚS 92/2011 došlo k porušeniu práva bývalého predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) na prejednanie veci nestranným súdom podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“). Následne, dňa 21. 2. 2013, bol v nadväznosti na daný rozsudok ESĽP zo strany Š. Harabina doručený Ústavnému súdu návrh na obnovu konania pred ÚS SR. Bývalý predseda NS SR tak konal aj na základe odôvodnenia rozsudku ESĽP, v ktorom bolo uvedené, že „V prípade porušenia článku 6 Dohovoru by sa mal sťažovateľ v rozsahu, v akom je to možné, dostať do situácie, v akej by bol, ak by požiadavky tohto článku boli rešpektované. Najvhodnejšia forma nápravy v prípadoch podobných predmetnému by mala byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané, pred súdom spĺňajúcim požiadavku nestrannosti v zmysle článku 6.“ Vtedy účinná právna úprava však o obnove konania pred Ústavným súdom výslovne nič neuvádzala. Predmetný návrh Š. Harabina na obnovu konania Ústavný súd zamietolUznesenie ÚS SR, sp. zn. PL. ÚS 6/2013 zo dňa 29. 10. 2013. Kauza však mala pokračovanie, keďže na základe legislatívnych zmien, ktoré bude tento článok analyzovať, podal Š. Harabin novú žiadosť o obnovu konania pred Ústavným súdom. Aj tú ÚS SR odmietol uznesením PL. ÚS 1/2016 zo dňa 19. 1. 2016, tentoraz pre neprípustnosť s poukazom na prekážku res iudicata. Ani to však ešte nebol koniec, keďže Š. Harabin mal následne podať žalobu o náhradu škody, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. – k tomu pozri PIROŠÍKOVÁ, M.: Ústavné zmeny a ich prínos z hľadiska ESĽP a Výboru ministrov Rady Európy (2.); Zo súdnej praxe, 23, 2018, č. 6, s. 249 – 250., prípad bývalého predsedu NS SR však napokon definitívne viedol k tomu, že inštitút obnovy konania pred ÚS SR bol do slovenského právneho poriadku výslovne zakotvený.Podrobne ku genéze zakotvenia inštitútu obnovy konania pred Ústavným súdom viď napr. MACEJKOVÁ, I.: Obnova konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky ako prostriedok nápravy porušenia ľudského práva konštatovaného Európskym súdom pre ľudské práva; in: Orosz, L. – Majerčák, T. (eds.): Ochrana ľudských práv a základných slobôd ústavnými súdmi a medzinárodnými súdnymi orgánmi – III. ústavné dni; zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie, Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, 2014, s. 7 – 19.

O obnove konania na Ústavnom súde v dôsledku rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie (vrátane, či najmä ESĽP), berúc do úvahy úpravu účinnú odo dňa 1. 1. 2015, bolo v nedávnom období napísaných niekoľko príspevkov.Priamo sa uvedenou témou zaoberali najmä príspevky J. Drgonca a J. Mazáka. K tomu pozri DRGONEC, J.: Zásahy do právnych účinkov rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky; Justičná revue, 68, 2016, č. 12, s. 1311 – 1343. A MAZÁK, J.: Obnova konania pred Ústavným súdom SR: Prvé skúsenosti, pochybnosti a jeden námet; Bulletin slovenskej advokácie, 23, 2017, č. 11, s. 24 – 29. Rovnako už rozhodovacia činnosť Ústavného súdu eviduje niekoľko rozhodnutí, ktoré sa zmenenou právnou úpravou zaoberali.

Kým do 31. 8. 2014, kedy obnova konania pred ÚS SR výslovne zakotvená v právnom poriadku ešte nebola, bolo problematické, do akej miery bolo možné aj na konanie pred ÚS SR primerane aplikovať súvisiace ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku či Trestného poriadku, týkajúce sa obnovy konania, od 1. 9. 2014 (novelizácia Ústavy Slovenskej republiky), resp. od 1. 1. 2015 (novelizácia zákona č. 38/1993 Z. z.), stal sa problematickým výklad zmenenej úpravy, t. j. novelizovaných ustanovení Článku 133 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava“) a § 75 ods. 1 a § 75b ods. 1 a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej aj „Predchádzajúci ZOÚS“).

Podľa Čl. 133 Ústavy v znení účinnom do 31. 8. 2014 platilo, že „Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.“ S účinnosťou od 1. 9. 2014 bolo dané ustanovenie Ústavy doplnené dovetkom, podľa ktorého nemožnosť podania opravného prostriedku voči rozhodnutiu Ústavného súdu „... neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.“ V rovnakom duchu boli formulované aj ustanovenia § 75 ods. 1 a § 75b ods. 1 a ods. 2 Predchádzajúceho ZOÚS, účinné od 1. 1. 2015.Podľa § 75 ods. 1 Predchádzajúceho ZOÚS: „Právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania pred Ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len “orgán medzinárodnej organizácie”), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred Ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného súdu. Ustanovenie § 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.“.
Podľa § 75b ods. 1 Predchádzajúceho ZOÚS: „Ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne.“.
Podľa § 75b ods. 2 Predchádzajúceho ZOÚS: „Ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu, svojím nálezom obnovu konania povolí a napadnuté rozhodnutie Ústavného súdu zruší. Ústavný súd môže zrušiť aj ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to vyplýva z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné na dosiahnutie účelu obnovy konania.“.

Ďalej uvedený text tohto článku, analyzujúci aplikáciu spomenutých ustanovení Ústavy a Predchádzajúceho ZOÚS, je aktuálny aj od 1. 3. 2019. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Nový ...