Nové tendencie v judikatúre Európskeho súdneho dvora, týkajúce sa zákazu množstevných obmedzení dovozu a vývozu tovaru, ako aj opatrení rovnocenného účinku v EÚ

JUDr. Peter PECHO, LL.M.Autor je referendárom v kabinete JUDr. Juraja Schwarcza, PhD, sudcu na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev v Luxemburgu. Príspevok vyjadruje osobný názor jeho autora a nezaväzuje inštitúciu, pre ktorú pracuje. Príspevok obsahuje niektoré úryvky z rigoróznej práce „Voľný pohyb tovaru v zmysle článkov 28 a 30 ES“, ktorú autor obhájil na Ústave európskeho práva Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev

PECHO, P.: Nové tendencie v judikatúre Európskeho súdneho dvora, týkajúce sa zákazu množstevných obmedzení dovozu a vývozu tovaru, ako aj opatrení rovnocenného účinku v EÚ. Justičná revue, 61, 2009, č. 10, s. 1231 – 1247.

Úvod

Jednou z charakteristík komunitárneho práva je určite jeho dynamika. Tá však nesúvisí len s množstvom noriem, ktoré európske inštitúcie každoročne prijímajú, ale aj s výkladom, ktorý im dáva Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“ alebo „ESD“). Tejto dynamike sa dokonca nevyhnú ani ustanovenia, ktorých litera sa nezmenila od prijatia zakladajúcich zmlúv. Ako vhodný a aktuálny príklad môžu poslúžiť články 28 a 29 ES, zakazujúce množstevné opatrenia na dovoz a vývoz tovaru, ako i opatrenia rovnocenného účinku (ďalej aj „ORÚ“) v rámci Spoločenstva.

Pripomeňme, že pri absencii harmonizácie na komunitárnej úrovni sú členské štáty oprávnené regulovať trh na vlastnom území. Avšak pri výkone tejto právomoci nesmú porušiť ustanovenia zmluvy ES.Pozri rozsudky z 20. februára 1979, Rewe (prezývaný „Cassis de Dijonô“), 120/78, Zb. s. 649, bod 8; z 28. apríla 1998, Decker, C-120/95, Zb. s. I-1831, bod 22; z 5. februára 2004, Greenham, C-95/01, Zb. s. 1333, bod 37; a z 25. marca 2004, Karner, C-71/02, Zb. s. 3025, body 32 a 33. A. MATTERA: De l’arręt „Dassonville“ ŕ l’arręt „Keck“: l’obscure clarté d’une jurisprudence riche en principes novateurs et en contradictions. Revue du Marché Unique Européen (RMUE), č. 1/94, s. 117; A. RIGAUX: De l’examen, dans une situation purement interne de la compatibilité des limitations nationales de publicité avec la libre circulation des marchandises, la libre prestation des services et le respect des droits fondamentaux. Revue Europe, máj 2004. Otázka rozsahu pôsobnosti a pravidiel, ktoré články 28 a 29 ES zakotvujú, sa teda priamo dotýka rozdelenia právomocí medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi v oblasti určovania pravidiel na európskom trhu, ako i definície práv a povinností jeho aktérov.M. POIARES MADURO: Reforming the Market or the State? Article 30 and the European Constitution: Economic Freedom and Political Rights. European Law Journal (ELJ), marec 1997, s. 55. Výklad týchto kľúčových ustanovení prešiel v posledných rokoch zásadnými zmenami, čo zdôvodňuje potrebu poukázať na hlavné vývojové štádiá a nové trendy v interpretácii pojmov, ktoré definujú (I a II) a zamyslieť sa nad možnosťou zjednotenia posudzovania opatrení s rovnakým účinkom ako majú množstevné obmedzenia, bez ohľadu na to, či sa týkajú dovozu alebo vývozu. V tomto zmysle bude kladený zvláštny dôraz na úlohu, ktorú v súčasnej rozhodovacej praxi ESD zastáva kritérium diskriminácie (III).

I. Prekážka v prístupe na trh: dostatočný dôvod pre konštatáciu
porušenia článku 28 ES

Definícia množstevného obmedzenia dovozu nikdy nedávala priestor na vážne pochybnosti. Z rozsudku Henn a Darby vyplýva, že tento pojem sa nevzťahuje len na dovozné kontingenty alebo kvóty, ale aj na všetky absolútne zákazy dovozu.Rozsudok zo 14. decembra 1979, Henn a Darby, 34/79, Zb. s. 3795, bod 12. Pozri tiež rozsudky z 2. decembra 1992, Komisia/Írsko, C-280/89, Zb. s. I-6185, bod 14 a z 23. mája 1996, Hedley Lomas (Ireland), C-5/94, Zb. s. I 2553, bod 17. Avšak presné vymedzenie pojmu opatrenia s rovnocenným účinkom je omnoho komplikovanejšie, s čím sa Súdny dvor vysporadúva v podstate až doteraz. Základným problémom bolo či sa zákaz ORÚ týka len opatrení, ktoré znevýhodňujú tovar pochádzajúci z iných členských štátov alebo i opatrení nediskriminačných, ktoré však predstavujú zábranu v pohybe tovaru medzi členskými štátmi.Pozri napr. R. WAINWRIGHT a V. MEGLAR: Bilan de l’article 30 aprčs vingt ans de jurisprudence: de Dassonville ŕ Keck et Mithouard. Revue du Marché Commun et de l’Union européenne (RMCUE), september-október 1994, s. 533; L. DEFALQUE: Le concept de discrimination en matičre de libre circulation des marchandises. Cahiers de droit européen (CDE), 1987, s. 471.

Prvú ucelenú koncepciu definície ORÚ predstavila Komisia Európskych spoločenstiev (ďalej len „Komisia“) vo svojej smernici 70/50/EHS.Smernica Komisie z 22. decembra 1969 vychádzajúca z ustanovení článku 33 ods. 7 o zrušení opatrení, ktoré majú účinok rovnocenný s kvantitatívnymi obmedzeniami dovozu a nevzťahujú sa na ne ostatné ustanovenia prijaté podľa Zmluvy o EHS, Ú. v. ES L 13, 19.1.1970, s. 29 – 31, mim. vyd. v sl. jaz. Kapitola 2, zväzok 1, s. 3 – 5. Pozri najmä články 2 a 3, ako aj body 8 až 12 preambuly. Podľa nej, článok 28 ES, ktorý sa neodvoláva na žiaden koncept diskriminácie, sa neuplatňuje len na opatrenia znevýhodňujúce de iure alebo de facto dovezený tovar, ale i na opatrenia neutrálne, ak ich obmedzujúci účinok pre voľný pohyb tovaru ...