PhDr. JUDr. Ladislav KUPKA, PhD.
notár so sídlom v Turzovke
KUPKA, L.: Niektoré právne aspekty nadobúdania poľnohospodárskeho pozemku prevodom; Justičná revue, 69, 2017, č. 6-7, s. 795 – 806.
Úvod
Záujmy ľudí o pôdu ako o prostriedok zabezpečenia výživy obyvateľstva siahajú hlboko do minulosti. Už v staroveku vznikali prvé organizované spoločenstvá v oblastiach naplavenín riek, a to najmä v oblasti úrodného polmesiaca Mezopotámie, rieky Indus, Žltej rieky a, samozrejme, v oblasti úrodných naplavenín rieky Níl. Už v antických spoločenstvách predstavovala poľnohospodárska pôda hybnú silu zabezpečujúcu výživu, bojaschopnosť a zdravú reprodukciu obyvateľstva, a teda aj potenciál ekonomického, sociálneho a kultúrneho vývoja spoločnosti. Inak to nie je ani dnes.
Aj v súčasnosti je poľnohospodárska pôda jedinečným, nenahraditeľným a nezastupiteľným zdrojom prírodného bohatstva. Z uvedeného potom vyplýva, že záujmy spoločnosti, dnes organizovanej do podoby štátneho útvaru, sa tak, ako aj dávno v dejinách, sústreďujú na oblasť ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Cieľom je dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj.
Pôdu môžeme z makroekonomického hľadiska zadefinovať ako elementárnu podmienku činnosti a samotného bytia človeka. Pôda je nielen potenciálom rozvoja, ale aj zdrojom bohatstva. Keďže pôda je teda predmetom záujmu určitej skupiny subjektov, vzťahy medzi týmito subjektmi musia byť nepochybne regulované vo forme štátnej ingerencie, a to konkrétne prijímaním všeobecne záväzných pravidiel správania. Štátna moc následne dodržiavanie týchto pravidiel zabezpečuje a kontroluje prostredníctvom kompetentných štátnych orgánov.
„Právo nereguluje vzťahy človeka k prírode, tam platia prírodné zákony, ale vzťahy medzi ľuďmi. Mnohoraké skupiny právnych záujmov, a tým aj právnych vzťahov sú obsiahnuté už v minulosti v pomerne a nezvyčajne veľkom počte predpisov. Tým viac práve u nás v súvislosti s celkovou súčasnou spoločenskou prestavbou prechádzajú právne regulácie dôležitými a početnými zmenami, najmä v dôsledku zmien v oblasti pozemkového vlastníctva a užívania pôdy.“ŠTEFANOVIč, M.: Pozemkové právo; Bratislava: Eurounion, 2006, s. 13.
Spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali po roku 1989, in concreto, medzi inými aj možnosť nadobúdať do súkromného vlastníctva pôdu, ako aj otvorenie možnosti investovania na území cudzieho štátu, si priamo či nepriamo vynútili prijať opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu poľnohospodárskej pôdy tak, aby zostala dedičstvom budúcich generácií.
Prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku
Zmluva o fungovaní Európskej únie explicitne neupravuje kritériá nadobúdania vlastníctva k pôde. Je teda na každom členskom štáte, ako si túto oblasť upraví samostatne relevantným predpisom. Uvedené vyplýva aj z čl. 345 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 17 Charty práv EÚ. Slovenská republika sa zaradila k tým členským krajinám, ktoré prijali právnu úpravu obmedzujúcu nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde.
Dňa 1. júna 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej aj „Zákon“). Už podľa generálnej premisy inkorporovanej ako predmet úpravy v § 1 tohto predpisu expressis verbis vyplýva, že oblasťou jeho záujmu je:
a) postup nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku,
b) pôsobnosť orgánov štátnej správy, v rozsahu nadobúdania poľnohospodárskeho pozemku.
Vecným podkladom, z ktorého substrátu vychádzalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pri príprave tohto predpisu, bola analýza a podklady výskumnej úlohy „Rozvoj trhu s pôdou a trhu ...