Najfrekventovanejším problémom z hľadiska dane z príjmov sa javí už veľa rokov rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt (zamestnávateľ – pracovisko), iné daňový poradca a iné daňová kontrola.
Ambíciou nasledovného článku je pokračovať v edukačnom seriáli o praktickej pomoci pracoviskám pre oblasť riešenia vzťahu či dilemy na tému DANE a PRÁCA.
A teda pomáhať sformovať účinnú prevenciu tak, aby ste sa vyhli zbytočným chybám a daňovým rizikám. Cieľom je pomenovať niektoré typické príklady na polemické a diskutabilné daňové výdavky.
Príklad č. 1:
Kúpa nehnuteľností v zahraničí pre firmu z daňového hľadiska
Firma XY, s. r. o., úspešne expanduje a jej ziskovosť i strategická vízia prispeli k rozhodnutiu rozšíriť vplyv na nové trhy v zahraničí a kúpiť nehnuteľnosť v zahraničí, v rámci EÚ – konkrétne v Španielsku, s úvahou robiť hotelový biznis pri mori. Ako postupovať z daňového hľadiska, aby to bolo v poriadku? Je to daňový výdavok alebo nedaňový výdavok?
Riešenie:
V podnikaní je nutné vždy efektívne pracovať s rizikom, aby sa investovaný kapitál pretavil na zisk, nie na stratu. Preto pri akomkoľvek kupovaní nehnuteľnosti (pozemok, budova, byt, dom, kombinát atď.) v zahraničí je nutné zveriť takýto nákup odskúšanému odborníkovi na nehnuteľnosti z radov skúsených realitných maklérov špecializujúcich sa nielen na zahraničie všeobecne, ale konkrétne presne na krajinu, v ktorej chce firma XY nakupovať. Nehnuteľnosti v zahraničí sa stávajú dostupné stále viac záujemcom z radov fyzických i právnických osôb aj v biznise. Reality v zahraničí sa kupujú najmä z dvoch dôvodov: 1. buď ide o investorov, ktorí chcú zhodnotiť vložené finančné prostriedky (prenajmú to cudzím), alebo 2. o podnikateľov, ktorí hľadajú nehnuteľnosť na vlastné užívanie (budú to užívať oni, nie cudzí). Môže to byť však aj kombinácia.
Reality v zahraničí je možné kupovať v súčasnosti priamo na fyzickú osobu, prípadne právnickú osobu so sídlom na Slovensku bez toho, aby bolo potrebné zakladať v zahraničí právnickú osobu (firmu), prostredníctvom ktorej by sa nákup realizoval. Nákup zahraničných realít je možné financovať z vlastných zdrojov alebo z cudzích (z nich najmä úvery, pôžičky, ...