Niektoré polemické daňové výdavky na pracovisku IV.

Najfrekventovanejším problémom z hľadiska dane z príjmov sa javí už veľa rokov rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt (zamestnávateľ – pracovisko), iné daňový poradca a iné daňová kontrola. Ambíciou nasledovného článku je pomáhať sformovať účinnú prevenciu tak, aby ste sa vyhli zbytočným chybám a daňovým rizikám. Cieľom je pomenovať niektoré typické príklady na polemické a diskutabilné daňové výdavky.

Príklad č. 1:
Neúspešná pracovná cesta
Firma XY, s. r. o. podniká aj v investičnom poradenstve a v tej súvislosti vykonáva časť jej konzultantov aj veľa pracovných ciest nielen autom doma, ale i v zahraničí. Nie vždy je ich akvizícia potenciálnych investorov – získavaných klientov – úspešná. To znamená, že nie vždy sa zakončí kontraktom a teda aj zdaniteľným príjmom. Firma má dilemu v tom, či všetky náklady na  pracovné cesty – t. j. aj vrátane týchto z hľadiska biznisu neúspešných a teda ekonomicky neefektívnych – sú daňovo uznateľné? Je možné ich zaradiť medzi daňové výdavky pre účel zníženia dane z príjmov? Nehrozí riziko zo strany daňového úradu vnímať to ako zbytočnosť a zmarenú investíciu a nepotrebný „luxus“?

V kontexte charakteristiky predmetu vášho podnikania považujeme za výdavok každú realizovanú pracovnú cestu v zmysle ustanovenia § 19 zákona č. 595/2003 Z. z.. Rozhodujúcim kritériom v danej situácii je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty (t. j. nie, či bolo pracovisko pri pracovnej ceste v rokovaní úspešné, ale či cesta bola skutočne aj vykonaná). Túto ...