Nejednotnosť praxe trestného konania o daňových trestných činoch

JUDr. Mgr. Jozef MAJCHRÁKAutor J. Majchrák pracuje na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky v Banskej Bystrici. Názory, ktoré sú prezentované v článku, nie sú oficiálnym stanoviskom Daňového riaditeľstva SR. 
Daňové riaditeľstvo SR 

JUDr. PaedDr. Ivan PECNÍK, PhD, MBA 
Advokátsky koncipient 

Ing. Mgr. Jana PECNÍKOVÁ 
Znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetví účtovníctvo a daňovníctvo,
kontroling 

MAJCHRÁK, J. – PECNÍK, I. – PECNÍKOVÁ, J.: Nejednotnosť praxe trestného konania o daňových trestných činoch. Justičná revue, 61, 2009, č. 8-9, s. 1022 – 1031. 

V praxi orgánov činných v trestnom konaní i súdov dochádza veľmi často k nejednotnému posudzovaniu a kvalifikovaniu skutkovo príbuzných alebo totožných prípadov daňových trestných činov. Ide hlavne o neodvádzanie alebo nezaplatenie dane, kvalifikované ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, prvá alinea zákona č. 300/2005 Z. z. –Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“, resp. „trestný čin nezaplatenia dane podľa § 278 Trestného zákona“). Do 31. 12. 2005 boli tieto konania kvalifikované ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1 prvá alinea zákona č. 140/1961 Zb. alebo ako trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b zákona č. 140/1961 Zb. Pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 183/1999 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 140/1961 Zb., boli niektoré prípady neodvádzania dane kvalifikované ako trestný čin sprenevery podľa § 248 zákona č. 140/1961 Zb., alebo ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 zákona č. 140/1961 Zb. Značná časť trestných konaní o daňových trestných činoch sa začína na základe trestných oznámení podávaných daňovými orgánmi. Z týchto trestných oznámení je väčšinou zrejmé len to, že príslušný daňový subjekt si v niektorom zdaňovacom období nesplnil v určitom rozsahu svoju daňovú povinnosť na konkrétnej dani. V praxi prevažujú prípady nesplnenia si daňovej povinnosti na dani z príjmov a na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH). Zo samotného trestného oznámenia, ani z pripojených materiálov mnohokrát nemožno zistiť ďalšie dôležité údaje potrebné na správnu kvalifikáciu prípadu. Sú to hlavne údaje o tom, či daň bola daňovým subjektom vybratá alebo zrazená, v akom rozsahu, aká bola celková finančná situácia daňového subjektu v čase splatnosti dane a pod. V prípadoch takýchto trestných oznámení stojí príslušný orgán činný v trestnom konaní (ďalej len OČTK), ale v konečnom dôsledku aj súd pred otázkou, či začať trestné stíhanie a viesť trestné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, prvá alinea Trestného zákona alebo pre podozrenie zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane podľa § 278 Trestného zákona. Ako uvedieme v ďalšej časti nášho článku, toto rozhodovanie je veľmi zložité najmä v niektorých prípadoch nesplnenia si daňovej povinnosti na DPH. V závere článku poukážeme i na skutočnosť, že súčasná právna úprava daňových trestných činov v Trestnom zákone je, podľa nášho názoru, nedostatočná, a nemožno podľa nej jednoznačne kvalifikovať niektoré prípady nesplnenia si daňovej povinnosti na DPH, a to či už ako trestný čin neodvedenia ...