Náhrada škody za protiprávne pozbavenie osobnej slobody

V zmysle článku 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Európsky dohovor“) má každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami článku 5, nárok na odškodnenie. Ide o osobitnú formu odškodnenia, ktorá sa môže uplatňovať aj popri všeobecnom nároku na spravodlivé zadosťučinenie za porušenie ľudských práv zakotvených v Európskom dohovore v zmysle jeho článku 41.

Osobitosťou tejto úpravy je, že nárok na odškodnenie podľa článku 5 ods. 5 Európskeho dohovoru má len ten, ktorému boli porušené práva garantované článkom 5 ods. 1 až 4 Európskeho dohovoru, pričom môže dôjsť k porušeniu hmotnoprávnych (bezdôvodné pozbavenie osobnej slobody v rozsahu článku 5 ods. 1 Európskeho dohovoru), alebo procesnoprávnych predpisov (procesné záruky legálnosti pozbavenia osobnej slobody vymedzené v článku 5 ods. 2 až 4). Európske orgány ochrany práva môžu konštatovať porušenie článku 5 ods. 5 Európskeho dohovoru vtedy, ak zároveň zistia, že bolo porušené právo chránené článkom 5 Európskeho dohovoru, pričom predmetom sporu je spravidla to, či bolo alebo nebolo takéto právo porušené. V prípade, že štrasburské orgány ochrany práva zistia, že bolo porušené takéto právo, potom uznávajú aj nárok na odškodnenie podľa článku 5 ods. 5 Európskeho dohovoru. V negatívnom slova zmysle možno tento postup dokumentovať na prípade N. C. c. Taliansko (Prípad č. 1).

Predmetom sporu však môže byť aj samotné porušenie článku 5 ods. 5 Európskeho dohovoru, keď vnútroštátny právny poriadok neumožňuje náhradu škody, a to aj v tom prípade, ak bolo porušené niektoré z práv chránených článkom 5 Európskeho dohovoru. Pritom môže ísť o dôvody, keď nárok na odškodnenie sa nevzťahuje

• na niektoré prípady protiprávneho pozbavenia osobnej slobody vo všeobecnosti, ako je tomu napríklad v tureckom právnom poriadku v zmysle rozhodnutia vo veci Sahik a ostatní c. Turecko (Prípad č. 2)
• na prípady, keď k protiprávnemu pozbaveniu osobnej slobody došlo aj v dôsledku hrubej nedbalosti sťažovateľov, ako to bolo v prípade Tsirlis a Kouloumpas c. Grécko (Prípad č. 3).

Súčasťou posudzovania porušenia článku 5 ods. 5 Európskeho dohovoru je otázka existencie škody, ktorá vznikla v súvislosti s porušením článku 5 Európskeho dohovoru. Touto otázkou sa Európsky súd pre ľudské práva zaoberal napríklad v prípade Wassink c. Holandsko (Prípad č. 4).

N. C. vs. TalianskoRozsudok z 11. januára 2001, sťažnosť č. 24952/94, INFORMATION NOTE No. 26, on the case-law of the Court, January 2001, s. 8–9.

Sťažovateľ, technický riaditeľ spoločnosti, bol uväznený 3. novembra 1993 pre podozrenie z korupcie a zo zneužitia právomoci. Podozrenie sa zakladalo na výpovediach piatich svedkov a na odbornom stanovisku. Sťažovateľ okamžite požiadal o prepustenie. Argumentoval tým, že chýbajú vážne ...