Náhrada škody a určovanie výšky škody v sporoch vo veciach nekalej súťaže

Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0917/16 „Atypické a faktické vzťahy v obchodnom práve“. 

Mgr. Dominika ZAVADOVÁ
interná doktorandka
Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva
Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 

ZAVADOVÁ, D.: Náhrada škody a určovanie výšky škody v sporoch vo veciach nekalej súťaže; Justičná revue, 68, 2016, č. 12, s. 1395 – 1407. 

1    Všeobecne o zodpovednosti za škodu spôsobenú nekalou súťažou 

Jedným z mechanizmov ochrany, ktoré platná právna úprava priznáva poškodeným v prípade nekalej súťaže, je možnosť požadovať náhradu škody. Zmyslom uplatnenia tohto nároku je nielen sankcionovanie škodcu, ale aj realizovanie reparačnej a kompenzačnej funkcie náhrady škody za vzniknutú materiálnu ujmu.ONDREJOVÁ, D.: Právní prostředky ochrany proti nekalé soutěži; Praha: Wolters Kluwer, 2010, s. 115.Tento mechanizmus ochrany je však v praxi veľmi málo využívaný, a to nielen kvôli prísnym hmotnoprávnym podmienkam na jeho úspešné priznanie. 

Zákaz nekalej súťaže je jednou z povinností, ktoré Obchodný zákonníkZákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. (ďalej aj OBZ) ukladá.Ďalším typickým príkladom zákonnej povinnosti v rámci OBZ je povinnosť dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže a nezneužívať účasť na nej (§§ 41 – 42). Preto sa v zmysle § 757 OBZ na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z tohto zákonníka použijú ustanovenia § 373 a nasl.Obchodno-právny režim zodpovednosti sa primárne vzťahuje predovšetkým na zmluvné porušenie povinností, mimozmluvná zodpovednosť je v prípade obchodno-právneho deliktu podľa slovenského právneho poriadku v podstate zmiešaná s tou zmluvnou. Obchodno-právna zodpovednosť za škodu má aj v prípade porušenia zákazu nekalej súťaže charakter objektívnej zodpovednosti,K tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 99/2011 z 29. apríla 2013, porovnaj s rozsudkom Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 1230/2005 zo 14. marca 2006. kde sa nevyžaduje zavinenie, čo sa však javí ako veľmi prísna požiadavka na toto (viac-menej)Nie je vylúčené, že ak aj nekalá súťaž ako delikt vznikne zo záväzkového vzťahu, bude to skôr veľmi ojedinelá situácia. Takéto nekalosúťažné konanie môže nastať aj po zániku zmluvného vzťahu, avšak len v prípade, že konajúceho – rušiteľa viaže napr. konkurenčná doložka plynúca zo zaniknutého vzťahu. Pozri napr. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 63Cb/159/2006 z 27. júna 2012, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43Cob/185/2012 z 24. apríla 2013. mimozmluvné porušenie povinností. Hoci je objektívny charakter zodpovednosti za škodu priaznivejší pre poškodeného, takéto poňatie deliktuálnej zodpovednosti je, aj podľa nášho názoru, netypickéPorušenie zákazu nekalej súťaže bolo viazané na zavinenie už v prvorepublikovej úprave. Zavinenie sa v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zákonnej povinnosti, teda aj nekalosúťažným konaním, vyžaduje napr. v českom právnom poriadku, ale túto podmienku nájdeme explicitne uvedenú aj v rakúskej alebo nemeckej právnej úprave ochrany proti nekalej súťaži. a vo svojej podstate aj nie príliš praktické.HAJN, P.: Komunitární a české právo proti nekalé soutěži; Brno: Masarykova Univerzita, 2010, s. 79.  

Právo proti nekalej súťaži je do veľkej miery právom sudcovským, a teda interpretácia noriem súdmi je často modelovaná aktuálnym správaním súťažiteľov. Obchodný zákonník vzťahuje zodpovednosť za porušenie zákonnej povinnosti na všetky osoby súťažiteľa zúčastňujúceho sa na súťaži. Vzhľadom na širokú interpretáciu pojmu súťažiteľ sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na osobu nepodnikateľa, ktorá môže byť súťažiteľom ad hoc.Rozhodujúcim kritériom pri zisťovaní splnenia prvej z podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže totiž nie je to, či ide o podnikateľa, ale či ide o konanie uskutočnené na účel súťažného zámeru. Pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obdo 10/2009 z 30. septembra 2009. Voči týmto subjektom nemusí byť práve objektívna zodpovednosť za škodu primeraná, pretože jednorazovo a často nezavinene spôsobia ujmu inému súťažiteľovi, napr. pri predaji určitého druhu tovarov, ktorých charakteristiky alebo bežný ...