Náboženská sloboda na pracovisku (v judikatúre ESĽP)

JUDr. Anton UKROPEC 
Samsung Display Slovakia, s.r.o.
právnik spoločnosti 

UKROPEC, A.: Náboženská sloboda na pracovisku (v judikatúre ESĽP); Justičná revue, 68, 2016, č. 12, s. 1344 – 1354. 

Všeobecne o náboženskej slobode 

Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva je jedným zo základov demokratickej spoločnosti. Vo svojom náboženskom rozmere je jedným z najdôležitejších prvkov, ktoré vytvárajú identitu veriacich a ich chápanie života, ale je aj cenným prínosom pre ateistov, agnostikov, skeptikov a ľudí bez záujmu o náboženské veci. Pluralizmus, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou demokratickej spoločnosti a ktorý bol po stáročia ťažko vybojovaný, od tejto slobody závisí.Kokkinakis v. Greece, no. 14307/88, 25. 5. 1993. Význam náboženskej slobody zdôrazňujú viaceré medzinárodné dohovory. Podľa čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Rovnako to uvádza Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (čl. 18), Všeobecná deklarácia ľudských práv (čl. 18) aj Charta základných práv Európskej únie (čl. 10), či na účely ochrany práv dieťaťa Dohovor o právach dieťaťa (čl. 14). Z hľadiska formálnych prameňov práva vnútroštátnej povahy poskytuje ochranu náboženskej slobody predovšetkým Ústava SR (Čl. 24), podľa ktorej sa sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery zaručuje. 

O význame náboženskej slobody a potrebe riešenia otázok s ňou súvisiacich svedčí aj neustále narastajúci počet sťažností na porušenie čl. 9 dohovoru na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý sa vo svojej rozhodovacej činnosti v tejto oblasti najčastejšie zaoberá posudzovaním porušenia slobody prejavovať náboženstvo a vieru na verejnosti, v zamestnaní, v školách, či otázkou autonómie náboženských spoločností. Náboženská sloboda bude čoraz dôležitejšia aj z dôvodu tzv. utečeneckej krízy, ktorou sa v súčasnosti musí Európa zaoberať. Príchodom utečencov na územie Slovenskej republiky, ktorí sú vo väčšine prípadov príslušníkmi iných náboženstiev, vznikne potreba zaoberať sa aj prejavmi ich náboženského vyznania na pracovisku a prístupom zamestnávateľov k týmto prejavom. Títo príslušníci tretích krajín môžu získať oprávnenie na pobyt na území Slovenskej republiky na základe udelenia azylu, či doplnkovej ochrany. Z dohovoru nevyplýva právo cudzinca na pobyt v určitom štáte a príslušný štát je oprávnený kontrolovať vstup, pobyt a odchod cudzincov. V tejto súvislosti sa ESĽP často zaoberá posudzovaním situácie, či je štát oprávnený bez porušenia dohovoru vrátiť cudzinca do štátu jeho pôvodu. Aj keď je štát oprávnený kontrolovať vstup a pobyt cudzincov, musí pritom rešpektovať príslušné ustanovenia dohovoru. Možnosť vyhostenia cudzinca je preto potrebné posudzovať v súlade s čl. 2 dohovoru, ak by jeho návrat do štátu pôvodu predstavoval najmä nebezpečenstvo uloženia trestu smrti. Otázku vyhostenia je potrebné posudzovať aj s ohľadom na čl. 3 dohovoru, či by vyhostením nebola osoba vystavená nebezpečenstvu neľudského zaobchádzania. V uvedených prípadoch vzniká štátu záväzok cudzinca nevyhostiť.BÁLINTOVÁ, M.: Aktuálne ...