Právo na mzdu je jedným zo základných práv, ktoré je legislatívne upravené nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v Zákonníku práce. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za vykonanú prácu. Zamestnancovi s miestom výkonu práce v cudzine môže zamestnávateľ vyplatiť mzdu alebo jej časť v cudzej mene. Mzdové podmienky, t. j. formy odmeňovania, výšku mzdy a podmienky poskytovania, je zamestnávateľ povinný dohodnúť so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Mzda, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi, nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Zamestnávatelia, ktorí nemajú odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, majú povinnosť poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom nielen samotnú mzdu, ale aj mzdové zvýhodnenia v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce (za prácu nadčas, za prácu počas sviatku, za nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce a mzdu pri výkone inej práce). Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nie je v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve dohodnuté inak. Mzdu vypláca zamestnávateľ zamestnancom podľa podmienok stanovených v ZP.
Mzda
Právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov, ktoré je legislatívne upravené v článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má zamestnanec právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby mu umožnila dôstojnú životnú úroveň.
Aj článok 3 Základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len ZP) ustanovuje, že zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu a zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu. Ustanovenie § 118 ods. 1 ZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Mzda je podľa § 118 ods. 2 ZP peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu.
Ako mzda sa posudzuje podľa § 118 ods. 3 ZP aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu (ďalej len SF).
Za mzdu sa nepovažuje
Za mzdu sa podľa § 118 ods. 2 ZP nepovažuje:
- náhrada mzdy,
- odstupné,
- odchodné,
- cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad,
- príspevky zo SF,
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
- príspevky na životné poistenie zamestnanca,
- výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
- daňový bonus,
- náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
- doplatky k nemocenským dávkam,
- náhrada za pracovnú pohotovosť,
- peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4,
- iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy,
- plnenie poskytované zo zisku po zdanení.
Naturálna mzda
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, vo forme naturálnej mzdy. Zamestnávateľ, ktorý sa rozhodne, že vyplatí zamestnancovi časť mzdy formou naturálnej mzdy, by mal postupovať podľa zásad uvedených v ustanovení § 127 ZP:
- minimálna mzda musí byť vždy vyplatená v peňažných prostriedkoch,
- s poskytnutím naturálnej mzdy musí zamestnanec súhlasiť,
- ako naturálna mzda môžu byť poskytnuté výrobky, výkony, práce a služby,
- ako naturálna mzda nemôžu byť poskytnuté liehoviny alebo iné návykové látky,
- zľavy na cestovnom pre zamestnancov dopravcu nie ...