Monitorovanie zamestnancov a ochrana súkromného života v judikatúre európskych súdov

prof. JUDr. Helena BARANCOVÁ, DrSc.
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

BARANCOVÁ, H.: Monitorovanie zamestnancov a ochrana súkromného života v judikatúre európskych súdov; Justičná revue, 63, 2011, č. 3, s. 329 – 344.

Úvod

V ostatnom čase nie sú zriedkavosťou prípady, že zamestnávatelia monitorujú svojich zamestnancov v priebehu pracovného času, aby zistili nielen mieru využívania pracovného času, kvalitu výkonu práce, ale aj z dôvodu predchádzania ujmy na majetku zamestnávateľa, pri overovaní dodržiavania pracovnej disciplíny či možného úniku informácií v prospech tretích subjektov. V tejto súvislosti vzniká celý rad interpretačných problémov, pokiaľ ide o oprávnenosť sledovania zamestnanca ako formy zásahu do jeho súkromného života. Ostáva teda otvorené, či je ochrana súkromného života a rodinného života dostatočne zabezpečená aj na pracovisku.

Sú to veľmi aktuálne otázky, na ktoré treba hľadať zodpovedné odpovede aj v pracovnoprávnej teórii.

I. Právne základy práva na súkromný život

Z ústavnoprávneho hľadiska sledovanie zamestnancov zo strany zamestnávateľa, ale aj z hľadiska právnych prameňov Rady Európy či právnych prameňov práva EÚ, vyúsťuje do práva na súkromný život fyzickej osoby.

Podľa článku 16 Ústavy SR „nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená“. Otázne je, či je ochrana súkromného života a rodinného života dostatočne zabezpečená aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Podporuje právny model kontroly pracovnej disciplíny zamestnancov podľa právneho stavu de lege lata ochranu súkromného života, alebo je zásahom do súkromného života zamestnancov? Zasahujú trvalo nainštalované kamery na pracovisku a iné spôsoby videokontroly zamestnancov do základného ľudského práva na súkromný život?

Základné ľudské právo na súkromie môže byť obmedzené len v prípadoch stanovených zákonom. Podľa Ústavy SR „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života“. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe“. V zmysle článku 22 Ústavy SR „Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom s výnimkou prípadov, ak tak ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením“.

Z vnútroštátnych právnych prameňov týkajúcich sa práva na súkromný život sú právne významné hlavne § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka, ktoré doplňujú ústavou garantované právo na súkromný život. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ďalším z vnútroštátnych právnych prameňov ochrany súkromia fyzickej osoby je zákon na ochranu osobných údajov č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon na ochranu osobných údajov“), ale aj zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“).

1. Právo na súkromie podľa Občianskeho zákonníka

Ochranu súkromia upravuje aj Občiansky zákonník. Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Právo na súkromie, pokiaľ ide o vlastné pracovisko zamestnanca, platí aj na pracovisku s tým, že je limitované aj právom zamestnávateľa a jeho oprávnenými záujmami, medzi ktoré nepochybne patrí aj právo na ochranu vlastníctva, ako aj ústavné právo na podnikanie. Že si zamestnanec nemôže robiť na pracovisku zamestnávateľa čo chce, to dosvedčuje celý katalóg právnych povinností samotného zamestnanca, ktoré sú zakotvené v § 81 Zákonníka práce. Podľa § 81 písm. a) c) a e) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených, vydané v súlade s právnymi predpismi, dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, a hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ. Zamestnanec je súčasne povinný chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a ...