Mlčanlivosť advokáta

Fidem qui perdit, nil potest ultra perdereRebro, K.: Latinské právnické výrazy a výroky; Iura Edition, Bratislava 1995 str. 124

(Kto stratil dôveru, nič viac už nemôže stratiť.)

JUDr. Milan Hodás
riaditeľ legislatívno-právneho odboru na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR
doktorand na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Hodás, M.: Mlčanlivosť advokáta; Bulletin slovenskej advokácie, 2011, 17, č. 11, s. 27 - 36.

Historický úvod

Tradícia profesijného tajomstva má možno základ už v biblických Prísloviach, ktoré sa pripisujú Šalamúnovi.Krsková, A.: Otázniky nad profesijným tajomstvom; Právny obzor 5/1993; str. 445 Vo veršoch 9 a 10 kapitoly XXV Prísloví sa hovorí: „Ak aj vedieš súdny spor so svojím blížnym, bráň svoje práva bez toho, aby si prezradil tajomstvá, ktoré ti nepatria: blamoval by si sa pred tými, ktorí ťa vypočujú a nenávratne by si stratil reputáciu“.Lambert, P.: Profesijné tajomstvo 1985, Nemesis, Brussel, str. 190 in: Krsková, A.; Etika právnického povolania; str. 16; citované podľa Krsková Alexandra: Otázniky nad profesijným tajomstvom; Právny obzor 5/1993; str. 445

S inštitútom profesionálneho tajomstva sa v prípade lekárov môžeme stretnúť už v 5. storočí pred Kristom v podobe Hippokratovej prísahy, ktorá v závere obsahuje sľub diskrétnosti: „Čokoľvek si vypočujem v spoločnosti pri výkone môjho povolania i mimo neho, zamlčím a nikdy neprezradím“.Krsková, A.: Otázniky nad profesijným tajomstvom; Právny obzor 5/1993; str. 445Neporušiteľnosť spovedného tajomstva bola deklarovaná v 4. storočí nášho letopočtu na cirkevnom koncile v Kartágu. IV. lateránsky koncil (1125 n. l.) už v súvislosti s touto problematikou vyhlasuje zákon a za porušenie spovedného tajomstva stanovuje veľmi prísne tresty„Spovedník, ktorý by prezradil spovedné tajomstvo, musí byť pozbavený svojej kňazskej služby a zostatok svojho života musí vykonať pokánie v uzavretom kláštore (IV. lateránsky koncil, kap. 21).“ Pekarčík, M.: Spovedné tajomstvo a spovedná tajnosť; Tribunál 2004

a neskôr v 15. storočí Tridentský koncil potvrdzuje spovedné tajomstvo ako absolútny princíp, pred ktorým sa musela zastaviť aj inkvizícia.Krsková A.: Prielom do profesijného tajomstva?; Bulletin advokácie 7-8/2007, str. 66

V právnickom povolaní je tradícia profesijného tajomstva tiež veľmi stará. Privilegovaný charakter komunikácie medzi advokátom a klientom bol uznávaný už v rímskom práve, kde svedectvo advokáta vo veci jeho klienta bolo považované za neprípustné, a to buď preto, že svedectvo voči klientovi priaznivé bolo považované za zaujaté alebo preto, že nepriaznivé svedectvo advokátovi zničilo reputáciu a urobilo ho nehodným dôvery.Radin M.: The Privilege of Confidential Communication Between Lawyer and Client; str. 488-489 in: Cohn, Marjorie; The Evisceration of the Attorney-Client Privilege in the Wake of September 11, 2001; str. 1235

Právnik Farinacius vo svojich Komentároch opiera záväzok profesijného tajomstva o jednoduchú myšlienku ochrany, ktorú patrón poskytuje klientovi a ktorej súčasťou je aj zákaz prezradiť dôverné informácie získané od klienta či svedčiť proti nemu: „Advocatus im causa in qua est causa, propter praesumptiam affectionem testimonium ferre non potest“.Lambert, P.; Profesijné tajomstvo 1985, Nemesis, Brussel, str. 190 in: Krsková, A.; Etika právnického povolania; str. 65

Cicero vo svojich Filipikách odsudzuje advokáta, ktorý zradil dôveru vkladanú klientom do obhajoby.Krsková A.: Otázniky nad profesijným tajomstvom; Právny obzor 5/1993; str. 445

Inštitút mlčanlivosti však bol v tomto období založený skôr na charaktere vzťahu advokáta a klienta ako na účinkoch tohto inštitútu.Thornburg, G. Elizabeth: Sanctifying Secrecy: The Mythology of the Corporate Attorney-Client Privilege, Notre Dame Law Review, Vol. 69, 1993, str. 160

I keď je potrebné povedať, že v Justinianovom Codexe z roku 534 po Kristovi sa o úlohe advokátov píše až pateticky:

„Advokáti, ktorí objasňujú... problémy prípadu a pomáhajú dotknutej osobe obnoviť právo, nie sú občanom užitoční menej ako ranám a bitkám vzdorujúci bojovník, ktorý bojuje pre obranu vlasti a rodiny. Myslíme si, že pre naše impérium bojujú nielen tí, ktorí sú vyzbrojení mečom, ale aj advokáti, ktorí dobre premyslenými slovami a argumentmi bránia nádej, život a živobytie svojich klientov“.Codex Justinianus, Kapitel de advoc.div.iud. 2.7.; Magnus, R.: Das Anwaltsprivileg und sein zivilprozessualer Schutz, Max-Planck-Institut, Mohr Siebeck, Tübingen 2010, str. 10

Inštitút mlčanlivosti advokátov poznal aj stredovek. Napríklad v stredovekom Nemecku sa s explicitne zakotvenou povinnosťou mlčanlivosti môžeme stretnúť už v roku 1495 pri ...