Metodický pokyn FR SR k uplatneniu DPH pri službách vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) v § 2 ustanovuje, že predmetom dane je okrem iného poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je potrebné v prvom rade určiť, kde je miesto dodania služby. Zákon o DPH upravuje miesto dodania služby v § 15 a § 16, pričom v § 15 ustanovuje všeobecné pravidlo pri určení miesta dodania služby v závislosti od toho, či je služba dodaná zdaniteľnej osobe alebo osobe inej, ako je zdaniteľná osoba, a v § 16 upravuje odchylné postupy určenia miesta dodania služby v prípade vybraných druhov služieb. 

Podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miestom dodania služby zdaniteľnej osobe miesto, kde je táto zdaniteľná osoba usadená, t. j. kde má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, trvalé bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. 

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.¹⁾  

Pravidlo miesta dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť sa uplatňuje bez ohľadu na to, či príjemcom služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je zdaniteľná osoba alebo osoba iná ako zdaniteľná osoba. Posúdenie postavenia príjemcu služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť má význam v prípade určenia osoby povinnej platiť daň, ak službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť s miestom dodania v tuzemsku poskytuje zahraničná osoba. Vo všeobecnosti platí, že osobou povinnou platiť daň pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku je platiteľ dane podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. Ak však napríklad službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť uvedenú v § 16 ods. 1 zákona o DPH poskytne zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a miesto dodania služby je v tuzemsku, osobou povinnou platiť daň pri tejto službe je podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH táto zdaniteľná osoba ako príjemca služby. Pokiaľ však príjemca služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť s miestom dodania v tuzemsku nie je zdaniteľnou osobou, osobou povinnou platiť daň je poskytovateľ služby podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH ako platiteľ dane. 

V prípade cezhranične poskytovaných služieb spôsobuje odlišný pohľad na uplatnenie § 15 ods. 1 zákona o DPH a § 16 ods. 1 zákona o DPH pri určitých službách dvojité zdanenie alebo naopak nezdanenie takýchto služieb. 

Usmernenie Výboru pre DPH 

Vzhľadom na rôzne prístupy členských štátov pri posudzovaní miesta dodania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, ktoré pri cezhranične poskytovaných službách vedú k situáciám dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, Výbor pre DPH ako poradný orgán Európskej komisie vydal k článku 47 smernice 2006/112/ES (§ 16 ods. 1 zákona o DPH) usmernenie týkajúce sa služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť. Predmetné usmernenie obsahuje výpočet služieb, pri ktorých sa členské štáty zhodli, že sa na ne vzťahuje/nevzťahuje článok 47 smernice 2006/112/ES (§ 16 ods. 1 zákona ...