Ku kontradiktórnosti exekučného konania a vykonávaniu dôkazov v exekučnom konaní

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 499/2012-18, z 8. novembra 2012, prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základných práv podľa Čl. 46 ods. 1 a Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 2 Cdo 5/2012.  

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka, ako právnická osoba podnikajúca v oblasti poisťovníctva, uzavrela s J. S. (ďalej len „povinná“) poistnú zmluvu, na základe ktorej sa povinná zaviazala platiť dohodnuté poistné. Povinná v rozpore s poistnou zmluvou dohodnuté poistné za riadne sťažovateľkou poskytnutú a vyčerpanú službu nezaplatila. Sťažovateľka sa v súlade s uzavretou rozhodcovskou doložkou obrátila na arbitrážny súd, ktorý rozhodcovským rozsudkom zaviazal povinnú na zaplatenie dlžného poistného a trov rozhodcovského konania. Pretože povinná judikované dlžné poistné v lehote vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku nezaplatila, sťažovateľka podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.  

Súdny exekútor podal Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie, ku ktorej pripojil návrh sťažovateľky a exekučný titul. Okresný súd rozhodol bez účasti sťažovateľky a bez nariadenia pojednávania uznesením tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.   

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Napokon uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 5/2012 z 31. januára 2012 bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu. 

Sťažovateľka uviedla, že všeobecné súdy rozhodli o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bez nariadenia pojednávania, hoci okresný súd vykonal samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k opačným právnym záverom ako arbitrážny súd v základnom konaní. Viedlo to k faktickému zrušeniu účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu sťažovateľky. Sťažovateľka tiež popri procesnoprávnych pochybeniach namieta aj právny názor o neplatnosti, resp. neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. 

Sťažovateľka ďalej namietala, že okresný súd mal správne vykonať riadne dokazovanie na pojednávaní podľa klasických procesných pravidiel, a to za účasti oboch účastníkov a na pojednávaní. Ak by tak konal, musel by byť správne obsadený sudcom, a nie vyšším súdnym úradníkom. Okolnosť, že okresný súd takto nekonal, znamená porušenie základného práva sťažovateľky na ...