Konzumpcia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pri ochrane osobnosti

JUDr. Adrián GRABAN, PhD. 
Katedra občianskeho práva
Právnická fakulta ÚPJŠ Košice 

GRABAN, A.: Konzumpcia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pri ochrane osobnosti; Justičná revue, 65, 2013, č. 10, s. 1318 – 1327. 

Ústava SR zakotvuje v Čl. 26 ods. 1 právo na slobodu prejavu a právo na informácie. Zároveň sú v Čl. 19 Ústavy SR garantované práva späté s osobnosťou človeka. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) zakotvuje možnosť obrany proti neoprávneným zásahom do práv spätých s osobnosťou človeka v ust. § 11 a nasledujúcich. Jedným z nárokov, ktoré možno v konaní požadovať, je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Právna veda, judikatúra a prax aktuálne zastáva názor, že aj v prípade, ak tú istú difamujúcu informáciuÚstavný súd ČR v náleze zo dňa 6. 3. 2012, sp. zn. I. ÚS 1586/09, vytvoril desaťbodový test pre skúmanie ústavnej aprobovateľnosti a legitimity tvrdených faktov, ktoré majú difamačný potenciál. 1. Závažnosť obvinenia. Čím závažnejšie je obvinenie, tým viac bola verejnosť dezinformovaná a difamovaná osoba poškodená, pokiaľ tvrdenie nie je pravdivé. 2. Povaha informácie a uváženie, do akej miery je predmetný problém záležitosťou verejného záujmu. 3. Zdroj informácie. Niektorí šíritelia informácie nemajú priamu znalosť o udalosti. Niektorí majú vlastné dôvody rozdrobiť (rozumej interpretovať – pozn. autora) informácie alebo sú platení za svoje príbehy. 4. Vynaložené úsilie a konkrétne kroky k overeniu pravdivosti informácie. 5. Status informácie. Obvinenie už môže byť predmetom vyšetrovania, ktoré vyžaduje ohľady. 6. Naliehavosť záležitosti. Správy sú často komoditou podliehajúcou rýchlej skaze. 7. Či bol žiadaný komentár od sťažovateľa (žalobcu). Ten môže mať informácie, ktorými iní nedisponujú alebo ktoré nepovedali. Oslovenie sťažovateľa (žalobcu) nemusí byť vždy nutné. 8. Či médiami šírené tvrdenie obsahovalo podstatu udalosti videnej očami sťažovateľa (žalobcu), 9. Tón tvrdenia šíreného médiami. Pôvodca mediálne šírenej informácie môže iniciovať diskusiu alebo vyšetrovanie. Nemusí prezentovať obvinenie ako tvrdenie faktu, 10. Okolnosti zverejnenia vrátane jeho načasovania. odvysiela viacero televízií, prípadne ju zverejní viacero periodík a pod., každý neoprávnený zásah do ochrany osobnosti zakladá samostatný nárok proti zodpovednostnému subjektu a sankciou za každý jeden z nich môže byť aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Našim zámerom je podať kritický pohľad na aktuálny právny stav v otázke plurality pasívne legitimovaných subjektov v sporoch na ochranu osobnosti. Pre zjednodušenie teoretickej konštrukcie budeme pracovať len s periodikami, keďže ...