Známy výrok „ Veľký brat ťa sleduje!“ pochádza z knihy Georga Orwella nazvanej „1984“, v ktorej sú ľudia pod stálym dohľadom kamier. V súčasnom reálnom svete sa však v zornom poli kamier ocitáme častejšie, než si to mnohí z nás uvedomujú.
Súkromné a verejné orgány v Európe začali v posledných rokoch v rastúcej miere využívať monitorovacie systémy na získavanie obrazových záberov. Cieľom tohto článku je poukázať na právne rámce monitorovania kamerovými systémami, obmedzenia týkajúce sa inštalácie zariadenia na kamerové sledovanie a tiež na nevyhnutné ochranné opatrenia z pohľadu ochrany osobných údajov.
Kde všade sa človek môže dostať do zorného poľa kamery? Vo väčších mestách zaznamenajú vaše kroky prakticky v celom širšom centre mesta. Ďalšie kamery súkromných bezpečnostných agentúr vás môžu zachytiť vo vnútri bánk, obchodov, reštaurácií, nákupných centier... Prakticky všade, kde dochádza k hromadeniu väčšieho počtu ľudí. V menších mestách sú nimi pokryté hlavne frekventované miesta (námestia, dopravné uzly) a miesta, kde je stráženie motivované napr. prítomnosťou diskoték alebo futbalových štadiónov. Kamery monitorujú aj slovenské diaľnice.
Monitoring verejných miest pomocou videozáznamu môže viesť k obmedzeniu práva na rešpektovanie súkromného života, slobody pohybu a práva na ochranu osobných údajov. Táto činnosť musí byť preto vykonávaná v súlade s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, čiže musí byť preukázateľne „zákonná“ a nie „svojvoľná“ a musí spĺňať najmä podmienky uvedené v čl. 8 odsek 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach: „Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“STANOVISKO K MONITORINGU VEREJNÝCH MIEST ŠTÁTNYMI ORGÁNMI POMOCOU VIDEOZÁZNAMU V SÚVISLOSTI S OCHRANOU ĽUDSKÝCH PRÁV prijaté Benátskou komisiou na 70. valnom zhromaždení (Benátky, 16 –17. marec 2007)
Rôzne spoločnosti a štátne orgány, ktoré chcú zaviesť a používať videotechnológie na monitorovanie verejných miest pomocou videozáznamu, sa musia riadiť špecifickými požiadavkami.
V slovenskom právnom poriadku rieši ochranu osobných údajov zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, ktorý bude platný do 30. júna 2013. S účinnosťou od 1. júla 2013 bude tento zákon nahradený novým zákonom o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený 30. apríla 2013 (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“).
Monitorovanie priestorov možno podľa právneho rámca rozdeliť do troch skupín:
1. Priestor prístupný verejnosti
...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies