Otázku, do akej miery je človek schopný vzdať sa svojho súkromia pre bezpečnosť svoju, svojich blízkych či pre ochranu svojho majetku, rieši nejedna súkromná osoba. Podobne aj mnoho spoločností vedie ochrana majetku či bezpečnosť zamestnancov k stále častejšiemu používaniu kamerových systémov, prostredníctvom ktorých môžu sledovať dianie okolo seba. Nie vždy si však dostatočne uvedomujú, že práve takáto „ochrana“ môže zasahovať do súkromia iných osôb.
Kamery – áno alebo nie
Bojíte sa o seba či svoju rodinu a rozhodli ste sa použiť kamery, aby ste mohli sledovať, čo sa deje u vás doma, pred vchodom do obydlia, chcete „riadiť rodinu na diaľku“?
Ak nastavíte zorné pole kamery tak, že monitoruje výlučne súkromný priestor (znemožníte sledovavanie klientov spoločnosti, ktorá má vchod hneď vedľa, svojich susedov...), potom sa zákon o ochrane osobných údajov na takéto spracúvanie osobných údajov nevzťahuje, a to z dôvodu ich využitia výlučne pre vlastnú potrebu (ak ale budete spoločne, po vzájomnej dohode s inými vlastníkmi, monitorovať spoločné priestory, potom táto činnosť podlieha zákonu o ochrane osobných údajov), čo vás však nezbavuje povinnosti rešpektovať práva svojich susedov, návštev a pod. (Občiansky zákonník.)
Ako je to s ostatnými subjektmi – prevádzkovateľmi kamerových systémov?
Sú prípady, keď niektoré subjekty sú na základe osobitných zákonov povinné zabezpečiť monitorovanie vymedzených priestorov prostredníctvom kamerových systémov. Tak je to napríklad v prípade bánk a pobočiek zahraničnej banky, keď tieto na základe zákona o bankách majú povinnosť priestory, v ktorých sa uskutočňuje styk s klientmi a súčasne manipulácia s peňažnou hotovosťou, zabezpečiť kamerovým monitorovacím ...