K vybraným právnym aspektom Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie

Mgr. Tomáš BUCHTA, LL.M., PhD.Autor pracuje na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri Európskej únii. Názory uvedené v tomto článku vyjadrujú osobné postoje autora a nevyjadrujú stanovisko žiadnej inštitúcie. 

BUCHTA, T.: K vybraným právnym aspektom Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie; Justičná revue, 71, 2019, č. 8-9, s. 788 – 798. 

The article analyses selected legal issues related to the Withdrawal Agreement of the United Kingdom from the European Union. It deals in particular with the legal nature of the agreement, its temporal scope, the impact of the agreement on primary Union law, the settlement of disputes and the impact of Union positions on the final form of the agreement, with an emphasis on the so-called Irish backstop. 

Úvod 

Notifikáciou úmyslu Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie (ďalej len „EÚ“ alebo „Únia“) sa prvýkrát v histórii iniciovala procedúra zakotvená v článku 50 Zmluvy o EÚ. Tento proces mal podľa zmluvy trvať dva roky a na jeho konci sa EÚ a Spojené kráľovstvo mali dopracovať buď k vystúpeniu na základe dohody, alebo k odchodu bez dohody. Nenaplnil sa však žiadny z týchto scenárov, keďže článok 50 umožňuje Európskej rade predĺžiť dvojročnú lehotu. Tá je momentálne predĺžená do 31. októbra 2019. Dvojročné obdobie však bolo využité na naplnenie svojho účelu, t. j. dojednanie Dohody o vystúpení (ďalej len „dohoda“), ktorá by mala zabezpečiť usporiadaný odchod Spojeného kráľovstva z EÚ. Hoci predmetná dohoda bola politicky odsúhlasená na úrovni Európskej rady vo formáte článku 50, doposiaľ nebola schválená britskou stranou. Zo strany EÚ však táto dohoda zostáva k začiatku septembra 2019 jedinou cestou na usporiadaný odchod a v zmysle odsúhlasených pozícií EÚ nemožno ju renegociovať. Keďže táto dohoda stále zostáva v hre ako historicky prvý právny základ odchodu členského štátu z EÚ, podrobujeme ju hĺbkovej právnej analýze. 

Právna povaha dohody o vystúpení 

Po právnej stránke predstavuje dohoda o vystúpení medzinárodnú dohodu sui generis, ktorej právnym základom je článok 50, ale procesne sa riadi článkom 218 Zmluvy o fungovaní EÚ. Jej povaha sui generis je úzko spojená najmä s dosahom na inštitucionálnu štruktúru EÚ, ktorá nebýva typickým znakom dohôd uzavieraných s tretími stranami. Ďalšou špecifickou črtou tejto dohody je snaha o rozšírenie typických znakov práva EÚ, akými sú prednosť a priamy účinok aj na odchádzajúci členský štát, ktorý sa transformuje na tretí štát, čo je zrejmé z jej článku 4. Pravdou je, že podľa vyjadrení Súdneho dvora EÚ (ďalej len „Súdny dvor“) majú medzinárodné dohody hierarchicky prednosť pred sekundárnym právom EÚNapr. C-344/04, IATA v. Department for Transport, ods. 35., toto sa však týka členských štátov EÚ a nie tretích krajín. Prednosť pred vnútroštátnym právnym poriadkom tretích krajín tak nebýva typickým znakom dohôd EÚ ...