K vadám diela pri zmluve o dielo

Mgr. Marek MAJDIŠ
asistent Katedry obchodného, hospodárskeho a finančného práva
Fakulty práva Janka Jesenského v Sládkovičove

MAJDIŠ, M.: Niekoľko poznámok k vadám diela pri zmluve o dielo; Justičná revue, 62, 2010, č. 10, s. 1099 – 1107.

Obchodný zákonník (ObchZ) je z pohľadu právnej teórie kódex, ktorého efektívnosť v oblasti regulácie právnych vzťahov vznikajúcich pri podnikateľskej činnosti spočíva v dispozitívnej povahe jeho ustanovení. Dalo by sa povedať, že tento postoj zákonodarcu je jednoducho logický a nevyhnutný. Veď kto vie lepšie formulovať podmienky konkrétnej zmluvy, za ktorých je výhodné vstúpiť do konkrétneho obchodno-záväzkového vzťahu, ako práve tie podnikateľské subjekty, ktorých predmetu činnosti sa predmet zmluvy, teda v našom prípade dielo, týka.

Aj zmluva o dielo ako pomenovaný zmluvný typ je v duchu tejto zásady obmedzený len svojím úvodným ustanovením § 536, ktorý vymedzuje podstatné náležitosti každej zmluvy o dielo. Toto tvrdenie však nie je úplne jednoznačné. Ak sa zamyslíme nad ustanovením § 554 ods. 5, ktoré sa týka prechodu vlastníckeho práva k zhotovenej veci na objednávateľa, pretože toto ustanovenie ako dispozitívne odkazuje na ustanovenia § 444 až § 446, § 455 až § 459 a § 461. Ide o ustanovenia o kúpnej zmluve týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva a taktiež prechodu nebezpečenstva škody, pričom väčšina z nich, tak ako aj § 554, sú dispozitívne, a opäť je na zmluvných stranách, či sa v zmluve dohodnú inak. Problém však nastáva pri ustanoveniach § 444, § 458 a § 459, ktoré sú podľa § 263 ods. 1 ustanoveniami kogentnými. V zásade možno zaujať dve stanoviská.

Prvé vyplýva z tvrdenia, že ak je ustanovenie § 554 dispozitívne, čiže možno ho modifikovať podľa dohody zmluvných strán, potom sa obdobný režim bez ďalšieho váhania použije aj na inak kogentné ustanovenia § 444, § 458 a § 459. Zástancovia druhého stanoviska však oponujú, že aj keď je ustanovenie § 554 dispozitívnym, nemá to vplyv na kogentnosť ustanovení, na ktoré odkazuje. Ak sa niekto rozhodne nevyužiť možnosť odchýlnej úpravy, ktorú mu ponúka § 554, potom si musí byť vedomý skutočnosti, že od ustanovení § 444, § 458 a § 459 sa odchýliť nemožno, a to z dôvodu záväznosti ustanovenia § 263 ods. 1, ktoré jasne deklaruje zásadu kogentnosti, čiže nemožnosti odchýlenia sa od v ňom taxatívne vymenovaných ustanovení.

Podľa môjho názoru, druhé stanovisko je racionálnejšie a v praxi určite lepšie argumentačne zdôvodniteľné. Na základe vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že je výhradne na rozhodnutí zmluvných strán, či vôbec a akým spôsobom presne charakterizujú základný účel zmluvy. Dalo by sa povedať, aj zmysel zmluvy o dielo, a tým je, samozrejme, dielo samotné. Dôvod je jednoduchý, pretože vykonanie akéhokoľvek diela, napríklad aj ...