K povinnému zastúpeniu dlžníkov Centrom právnej pomoci v konaní o oddlžení fyzickej osoby de lege lata a de lege ferenda

K povinnému zastúpeniu dlžníkov Centrom právnej pomoci v konaní o oddlžení fyzickej osoby de lege lata a de lege ferendaPríspevok je podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-15-0740 Návody a nástroje na efektívnu elimináciu protiprávnych konaní v spojení s možnou insolvenciou.

JUDr. Michal KRAJČOVIČ
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

JUDr. Mgr. Michal MRVA, PhD., LL.M
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

KRAJČOVIČ, M. – MRVA, M.:

K povinnému zastúpeniu dlžníkov Centrom právnej pomoci v konaní o oddlžení fyzickej osoby de lege lata a de lege ferenda; Justičná revue, 71, 2019, č. 2, s. 150 – 166.

V marci 2017 nadobudla účinnosť novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorou sa prijala jeho štvrtá časť, označená rubrikou Oddlženie. Zámerom zákonodarcu bolo poskytnúť fyzickým osobám možnosť efektívneho riešenia ich úpadku. Autori sa venujú vhodnosti povinného zastúpenia dlžníkov v tomto konaní Centrom právnej pomoci a uvažujú nad vhodnými alternatívami k súčasnému stavu. Za vhodný variant považujú možnosť zastúpenia dlžníka aj advokátom (bez ingerencie centra), pri regulácii výšky jeho odmeny.

In March 2017 the Act on Bankruptcy and Restructuring was amendment and its fourth part, marked as Oddlženie, was hereby adopted. The legislator intended to provide natural persons with an effective possibility of resolving their bankruptcy. The authors concentrate on the compulsory legal representation of debtors by The Center for Legal Aid and consider possible alternatives to the current state. The possibility of the debtor´s representation by an Advocate (without the Center´s intervention) is considered to be the most appropriate.

1 Úvod

Prvého marca 2017 sa stal účinným zákon č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/2016 Z. z.“).

Novelizácia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o KR“) bola vykonaná v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2016, vychádzajúc z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 až 2020. Prijatie novely bolo motivované snahou zákonodarcu o sprístupnenie insolvenčného konania (konania o oddlžení) širšiemu okruhu dlžníkov nachádzajúcich sa v úpadku.Cieľom zavedenia mechanizmu oddlženia fyzických osôb je eliminovať dlhovú pascu, s osobitným zreteľom na nízkopríjmové skupiny s prihliadnutím na potrebu ochrany základných životných potrieb, najmä bývania. Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020, s. 30. Dostupné na https://www.vlada.gov.sk/data/files/ 7179.pdf Sledovalo sa poskytnutie možnosti dostupnejšieho kolektívneho usporiadania majetkových pomerov týchto osôb, vo forme konkurzu (fresh start) alebo splátkového kalendára (no fresh start).

Novelizáciou sa do tohto zákona prijala preto jeho štvrtá časť, ktorú zákonodarca označil systematickou rubrikou Oddlženie. Touto sa upravuje tzv. osobný bankrot fyzickej osoby, bez ohľadu na skutočnosť vykonávania alebo nevykonávania podnikateľskej činnosti. Výsledkom konania podľa štvrtej časti zákona (v prípade neexistencie hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych prekážok) je nevymáhateľnosť špecifikovaných pohľadávok veriteľov, čím sa dlžník s poctivým zámerom zbavuje časti svojich dlhov.

Vysoká miera zadlženosti obyvateľstva je mimoriadne aktuálna a vo svojej podstate predstavovala sociálny substrát (materiálny prameň práva) predmetnej novelizácie zákona o KR. Nedá sa nespomenúť, že súčasný stav je spôsobený primárne úverovou a úrokovou politikou Európskej centrálnej banky, ktorá ovplyvňuje aj politiku peňažných ústavov na území SR. Nízkou mierou (výškou) úrokových sadzieb sú sporitelia od sporenia odrádzaní z dôvodu, že ponúknutý úrok p. a. nedosahuje ani mieru inflácie. Súčasne sa týmto opatrením zvyšuje miera čerpania úverov, ktoré sa v dôsledku nižšej zložky mesačnej splátky pripadajúcej na splátku úroku stávajú dostupnejšími aj pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.Osobitnou kapitolou je následne nezodpovedná politika peňažných ústavov a rozličných nebankových subjektov pri poskytovaní úverov, keď tieto boli poskytnuté subjektom zjavne nespôsobilým z dlhodobého hľadiska splácať tento úver, prípadne rozličným asociálnym živlom.

Akceleráciou v čerpaní rozličných foriem úverov a hypoték sa však dlžníci stávajú zraniteľnejšími vo vzťahu k zmenám v ich životnej situácii, ktoré presahujú do ich majetkovej integrity (strata zamestnania, otehotnenie, zdravotné komplikácie a pod). Môže ísť aj o skutočnosti objektívneho charakteru – ekonomická kríza spojená s nárastom miery nezamestnanosti, zmena úrokovej politiky Európskej centrálnej banky (pri úveroch bez fixácie úrokovej sadzby) a pod. V nejednom prípade možno konštatovať preberanie záväzkov zo strany dlžníka bez uvedomovania si miery hroziaceho rizika v budúcnosti.

Bez ohľadu na statky nadobudnuté za požičané majetkové hodnoty, predstavuje zadlženosť obyvateľstva sociálno-ekonomické bremeno, ...