K niektorým otázkam zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa (1. časť)

doc. JUDr. Peter MOLNÁR, PhD.

Katedra občianskeho práva
Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

MOLNÁR, P.:

K niektorým otázkam zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa (1. časť); Justičná revue, 71, 2019, č. 1, s. 26 – 38.

Autor pojednáva o vybraných hmotnoprávnych a procesnoprávnych aspektoch zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa. Napriek ustálenosti právnej úpravy tejto oblasti regulácie zameriava pozornosť na otázky, ktoré, podľa jeho názoru, nie sú de lege lata upravené dostatočne, čo rezultuje v nedostatočnej právnej istote veriteľov, ako aj dedičov poručiteľa.

The author discusses selected substantive and procedural aspects of the heir’s liability for the debts of the deceased. Despite the constant legislation of this area of regulation, the author focuses on questions which, in his view, are not currently adjusted enough, resulting in the lack of legal certainty of the creditors as well as the heirs of the deceased.

I Úvodné úvahy

Zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa je otázkou, ktorá sa týka takmer každej fyzickej osoby (v pozícii potenciálneho dediča) a každého veriteľa fyzickej osoby. Na prvý pohľad sa javí, že táto téma nevyvoláva otázniky (dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva, pasíva sú ustálené a zohľadnené pri určení čistej hodnoty dedičstva, predĺžené dedičstvo dediči prenechajú veriteľom, alebo bude vo väčšine prípadov nariadená jeho likvidácia atď.). Platná hmotnoprávna úprava, obsiahnutá v siedmej časti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), je účinná od 1. apríla 1964.Napriek tomu, že od účinnosti Občianskeho zákonníka došlo k niektorým zmenám (napríklad s účinnosťou od 1. apríla 1983 bolo doplnené vydedenie; s účinnosťou od 1. januára 1992 boli doplnené deti súrodenca do tretej dedičskej skupiny, štvrtá dedičská skupina a špecifikácie foriem závetu), v otázke zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa sa táto úprava nezmenila. Samozrejme, nemožno opomenúť ani právne normy reglementujúce skutočnosť, že niektoré práva a povinnosti nie sú spôsobilé prechodu vôbec,Napr. právo zodpovedajúce vecnému bremenu pôsobiace in personam podľa § 151p ods. 4 OZ, právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 579 ods. 2 OZ. alebo prechádzajú inak, ako dedením,Napríklad práva z nájmu bytu podľa §§ 706 až 708 OZ, právo na plnenie z poistenia, ak poistnou udalosťou je smrť podľa § 817 OZ. avšak aj táto právna úprava je pomerne stabilná. Právna úprava dedičského konania je po nedávnej rekodifikácii civilného práva procesného čiastočne zmenená (predovšetkým, pri konvokácii veriteľov procesná úprava neprevzala staršiu formuláciu o poučení o obmedzení zodpovednosti dedičov voči neprihláseným veriteľom; zmeny sa dotkli aj likvidácie dedičstva).

Pokiaľ ide o vplyv smrti fyzickej osoby na ďalšiu existenciu jej záväzkov, v prvom rade je potrebné rozlišovať medzi univerzálnym právnym nástupníctvom dlžníka a zodpovednosťou dediča za primerané náklady pohrebu poručiteľa a dlhy poručiteľa.Hlavnou oblasťou záujmu tejto úvahy sú dlhy poručiteľa, na náklady pohrebu preto v ďalšom neberieme zreteľ. Ak poručiteľ zanechal aspoň jedného dediča v niektorej dedičskej skupine, ktorý dedičstvo neodmietol, tento dedič je právnym nástupcom poručiteľa (t. j. nastupuje do jeho práv a povinností v právnych vzťahoch, ktorých bol poručiteľ účastníkom v čase svojej smrtiSamozrejme, ako už bolo uvedené, okrem tých práv a povinností, ktoré nie sú spôsobilé prechodu, resp. pri ktorých dochádza k prechodu inak ako dedením.). Univerzálny právny nástupca sa (optikou tohto článku) stáva namiesto poručiteľa veriteľom jeho dlžníkov a dlžníkom poručiteľových veriteľov, rešpektujúc povahu a obsah toho-ktorého právneho vzťahu.Pozri napríklad nález Ústavného súdu SR, č. k. I. ÚS 108/2014-31 zo dňa 7. mája 2014. Za dlhy poručiteľa však zodpovedá len do výšky hodnoty ním nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 OZ). Na druhej strane, dedič nezodpovedá len zdedeným majetkom, ale do uvedenej hodnoty akýmkoľvek svojim majetkom (pro viribus hereditatis). V tomto článku sa nezaoberáme zodpovednosťou štátu podľa § 472 OZ.

Ak je dedičov viac, zodpovednosť každého z dedičov je limitovaná dvojakým spôsobom: celkovo výškou hodnoty ním nadobudnutého dedičstva, a vo vzťahu k jednotlivému veriteľovi pomerne podľa výšky hodnoty ním nadobudnutého dedičstva k celkovej výške hodnoty dedičstva (§ 470 ods. 2 OZ). Napríklad, v prípade existencie troch dedičov, ktorí rovným dielom zdedili majetok – každý v hodnote 10 000 eur, potom suma 10 000 eur predstavuje celkový limit ...