Jednostranné započítanie v pracovnoprávnych vzťahoch

Michal NOVOTNÝ
advokát
Weinhold Legal v.o.s.
organizačná zložka Bratislava

NOVOTNÝ, M.: Jednostranné započítanie v pracovnoprávnych vzťahoch; Justičná revue, 63, 2011, č. 3, s. 425 – 434.

Predložený príspevok skúma otázku jednostranného započítania v pracovnoprávnych vzťahoch. Autor skúma vzťah Zákonníka práce a jeho jednotlivých ustanovení k všeobecnej úprave započítania v Občianskom zákonníku. Na základe výkladu príslušných ustanovení vo vzájomnej súvislosti autor argumentuje v prospech záveru o neprípustnosti použitia všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o jednostrannom započítaní v pracovnoprávnych vzťahoch.

V Justičnej revue 11/2010 bol uverejnený príspevok autorov JUDr. Ing. Andreja Schwarza, LL. M. a Mgr. Ing. Eriky Galgóciovej, venovaný jednostrannému započítaniu pohľadávky zamestnávateľa voči mzdovým nárokom zamestnanca. Nemožno inak, len sa pripojiť k povzdychu oboch autorov, že tejto téme nie je v slovenskej pracovnoprávnej literatúre ani praxi venovaná žiadna pozornosť,V dostupných vyhľadávacích systémoch sa nám na účely prípravy tohto článku nepodarilo nájsť ani jeden článok venujúci sa tejto otázke. Rovnako sa nepodarilo nájsť ani jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého predmetom by bola táto otázka podľa úpravy účinnej po 1. apríli 2002. hoci jej význam v pracovnoprávnom vzťahu je ešte významnejší než vo vzťahu občianskoprávnom či obchodnoprávnom. Na rozdiel od týchto záväzkových vzťahov, ktoré sú spravidla zamerané na jednorazové (s)plnenie (v nemeckej právnej terminológii Zielschuldverhältnisse), je však pracovnoprávny vzťah trvalým záväzkovým vzťahom (Dauerschuldverhältnis), a zamestnávateľ má tak k dispozícii pravidelne vznikajúcu pohľadávku zamestnanca na mzdu. Preto je jeho pozícia pri plánovaní prípadného započítania pohodlnejšia.

1. Úvod k problematike

Započítanie patrí v občianskoprávnych vzťahoch podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spôsoby zániku záväzkov.Porov. LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné, 2; tretie doplnené a prepracované vydanie, Bratislava, IURA EDITION 2006, s. 89 až 91. Možno bez potreby hlbšieho dokazovania konštatovať, že účelom právneho inštitútu (jednostranného) započítania je racionalizácia hospodárskeho a vo výsledku i právneho styku, keďže sa ním umožňuje privodiť zánik záväzku (dlhu) bez fyzického plnenia, čo by inak bolo možné len vytváraním zložitejších právnych konštrukcií a úplne by stroskotalo v prípade neochoty druhého účastníka záväzkového vzťahu na takúto právnu konštrukciu pristúpiť.

Započítanie tak samo osebe (rovnako ako väčšinu právnych inštitútov) možno považovať za hodnotovo neutrálne, ba dokonca v zmysle uvedeného za pozitívne. Právo sa však nerealizuje v abstraktnej podobe, ale v konkrétnych právnych a hospodárskych vzťahoch, s konkrétnym hospodárskym účelom. Tak sa v pracovnoprávnych vzťahoch realizuje výmena osobného pracovného výkonu (činnosti) zamestnanca za odplatu (mzdu) zo strany zamestnávateľa. Pracovnoprávny vzťah a osobitne pracovný pomer je charakteristický závislosťou zamestnanca v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, z ktorej plynie rozsiahla dispozičná autonómia zamestnávateľa pri jednostrannom určovaní obsahu pracovnoprávneho vzťahu. Táto autonómia robí zo zamestnanca slabšiu – zraniteľnejšiu stranu pracovnoprávneho vzťahu, v dôsledku čoho mu v tomto vzťahu patrí zvýšená právna ochrana.Podobne BARANCOVÁ, H.: Rekodifikácia Občianskeho zákonníka a ...