Inštitút oddlženia fyzickej osoby a úvahy o jeho aplikácii v praxi

Mgr. Ing. Miroslav Babeľa
advokát, správca

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len zákon alebo ZKR) účinný od 1. januára 2006 priniesol do nášho právneho poriadku aj inštitút oddlženia fyzickej osoby, ktorý dovtedy naše konkurzné právo nepoznalo.

Zákonodarca sa pri tvorbe novej právnej úpravy inšpiroval aj v zahraničí, kde tento inštitút bol samozrejme známy. Prečo teda zákonodarca prišiel s týmto novým inštitútom konkurzného práva aj u nás?

Základným východiskom úvah o oddlžení je zásadný rozdiel medzi dôsledkami konkurzného konania na právnické a fyzické osoby. Právnické osoby, najmä obchodné spoločnosti, po skončení konkurzného konania spravidla zanikajú, a to buď bezprostredne po konkurznom konaní a v dôsledku konkrétneho rozhodnutia konkurzného súdu (§ 68 ods. 2 ObZ), alebo po vykonaní následnej likvidácie. Výmazom z obchodného či iného registra právnická osoba zaniká. Nemôže teda už byť subjektom žiadnych právnych vzťahov ani účastníkom žiadnych konaní. Ak po skončení konkurzného konania zostali pohľadávky veriteľov právnickej osoby neuspokojené (čo je pravidlom, nech by konkurzné konanie skončilo akýmkoľvek spôsobom predpokladaným ZKR), veritelia už nemajú možnosť sa domôcť ich uspokojenia.

Úplne iná situácia je samozrejme v prípade fyzických osôb. Existencia fyzickej osoby je vymedzená dĺžkou ľudského života, a to od narodenia až po smrť. Počas konkurzného konania sa pomerne uspokojujú spôsobom upraveným zákonom pohľadávky jednotlivých veriteľov speňažením majetku dlžníka, ktorý konkurzu podlieha. Z princípu konkurzného konania vyplýva, že hodnota majetku, resp. aktív dlžníka býva menšia než nominálna hodnota záväzkov, resp. pasív dlžníka. Pohľadávky, ktoré zostanú po zrušení konkurzu neuspokojené, nezanikajú a ďalej teda „zaťažujú“ dlžníka až do konca jeho života, prípadne ešte ďalej jeho dedičov.

Aby teda aj fyzické osoby mali reálnu možnosť akéhosi „reštartu“, moderné právne úpravy bankrotového práva zavádzajú inštitút oddlženia. V bežnej komunikácii sa často stretávame aj s termínom „osobný bankrot“, ktorý však nie celkom vystihuje podstatu tohto inštitútu.

Čo je to oddlženie?

Všeobecne možno povedať, že oddlženie fyzickej osoby je relatívne samostatné súdne konanie, ktorého dôsledkom v úspešnom prípade je, že zákonom vymedzené pohľadávky veriteľov voči dlžníkovi sa stanú nevymáhateľnými. Stratia teda jeden zo svojich atribútov a stanú sa tzv. naturálnymi obligáciami.

Oddlženie je preto len relatívne samostatným súdnym konaním, pretože mu musí predchádzať konkurz v jeho klasickej „likvidačnej“ podobe.

Konanie o oddlžení je konaním návrhovým, to znamená, že ho možno začať len na základe návrhu. Jediným oprávneným subjektom na podanie takéhoto návrhu je dlžník. Dlžník môže podať návrh na oddlženie buď súčasne s návrhom na vyhlásenie konkurzu, alebo kedykoľvek počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Táto formulácia zákona nie je celkom šťastná, pretože navodzuje pri doslovnom výklade situáciu, akoby tu bol časový úsek od doručenia návrhu na súd po účinné začatie konkurzného konania uznesením súdu, kedy takýto návrh nie je možné podať, čo tak samozrejme nie je. Súd má voči dlžníkovi poučovaciu povinnosť vo vzťahu k možnosti využiť inštitút oddlženia. Forma a obsah poučenia majú byť také, aby dlžník pochopil význam a dôsledky oddlženia.

Z druhej strany je lehota na podanie návrhu na oddlženie obmedzená „zrušením konkurzu“. Za okamih zrušenia konkurzu treba považovať moment zverejnenia oznámenia súdu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súdu o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku. Zverejnením tohto oznámenia zanikajú účinky vyhlásenia konkurzu. V súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR právne účinky takéhoto zverejnenia nastávajú nasledujúci deň po faktickej publikácii oznámenia v Obchodnom vestníku.

Zo zákona nevyplývajú osobitné formálne požiadavky na podanie návrhu na oddlženie (napr. podanie na predpísanom tlačive). Všeobecné obsahové náležitosti vyplývajú z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), teda § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, keďže ide o podanie, ktoré má byť návrhom na začatie konania. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Musí obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o ...