Tento článok má za cieľ informovať zamestnávateľov, podnikajúce fyzické osoby i zamestnancov o tom, ako orgány inšpekcie práce konajú pri výkone inšpekcie práce. Poznanie poslania, kompetencií a spôsobu konania orgánov inšpekcie práce je základným predpokladom, aby sa zamestnávatelia, podnikajúce fyzické osoby i zamestnanci mohli pripraviť na kontakt s orgánmi inšpekcie práce a vedeli efektívne obhajovať svoje oprávnené záujmy.
1. Účel inšpekcie práce
Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním tých právnych a súvisiacich predpisov, ktoré počas vykonávania práce regulujú vzťahy medzi zamestnávateľmi a ich zamestnancami. Ide teda o dozor vo firmách na území Slovenskej republiky nad riadnym (zákonným) spôsobom uskutočňovania záležitostí ustanovených pre pracovnoprávnu oblasť. Dozorom sa rozumie odborná interpretácia príslušných ustanovení právnych a súvisiacich predpisov a ich uplatňovanie v jednotlivých pracovných situáciách, ktoré vznikajú v činnosti firiem.
Úlohou inšpekcie práce nie je rozhodovanie o splnení konkrétnych pracovnoprávnych nárokov jednotlivých zamestnancov, ktoré zamestnávateľ nechce splniť z rôznych príčin. Tieto individuálne nároky z pracovného vzťahu môžu prerokovávať a o ich plnení rozhodnúť len súdy.
Vzhľadom na slabšie postavenie zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom je základnou úlohou orgánov inšpekcie práce pomocou dozoru presadzovať uplatňovanie pracovnoprávnych predpisov, ktoré najmä upravujú pracovné nároky zamestnancov. Inšpekcia práce teda prostredníctvom dozoru sprostredkovane presadzuje, aby zamestnávatelia plnili oprávnené pracovnoprávne nároky zamestnancov.
Okrem uvedeného základného poslania inšpekcie práce vykonávajú orgány inšpekcie práce v príslušnom vymedzenom rozsahu aj štátnu správu v oblasti inšpekcie práce, napr. vydávajú potvrdenia, oznámenia, povolenia, oprávnenia, preukazy, osvedčenia. Rovnako spolupracujú s inými štátnymi orgánmi, najmä kontrolnými, ale aj s ďalšími inštitúciami pôsobiacimi v pracovnoprávnej oblasti.
Výkonom inšpekcie práce u zamestnávateľa sa okrem presadzovania pracovnoprávnych predpisov a pracovnoprávnych nárokov vo firmách:
- zlepšujú vzťahy medzi manažmentom firmy a zamestnancami,
- znižuje pravdepodobnosť vzniku mimoriadnych udalostí – havárií a porúch technických zariadení, pracovných úrazov a chorôb z povolania a s nimi spojených strát, pokút a trestnoprávnych dôsledkov pre zamestnávateľa, jeho vedúcich zamestnancov i zamestnancov.
Tým sa vo firmách tiež zlepšuje spoločenské prostredie, ich celkové fungovanie a navonok pre verejnosť a obchodných partnerov aj dobré meno (imidž).
Názvom inšpekcia práce sa okrem činnosti – ktorou je dozor – tiež bežne označuje celý systém orgánov inšpekcie práce, najmä je to spoločný názov pre Národný inšpektorát práce (NIP) a osem inšpektorátov práce.
2. Obsah inšpekcie práce
Inšpekcia práce zahŕňa nasledujúce ...