Forma a rozsah plnomocenstva, druhy plnomocenstiev a súvisiaca judikatúra

Forma plnomocenstva

Občiansky zákonník zásadne nepredpisuje pre plnomocenstvo osobitnú formu. Plnomocenstvo môže byť udelené ústne alebo písomne, príp. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že ide o udelenie plnomocenstva (mlčky, resp. konkludentne). V prípade procesného plnomocenstva sa striktne vyžaduje písomná forma, príp. ho možno urobiť aj ústne do zápisnice súdu.

• Na zastúpenie jednej zo strán pri ústnom uzavretí zmluvy o dielo nie je potrebné plnomocenstvo v písomnej forme (Uz NS ČR z 30. 5. 2001, sp. zn. 33 Odo 117/2001).

V niektorých prípadoch je potrebné písomné plnomocenstvo. Písomnú formu podľa § 31 ods. 4 OZ musí mať plnomocenstvo vtedy:

a) ak sám právny úkon, ktorý sa má splnomocnencom urobiť, vyžaduje písomnú formu,

b) ak sa plnomocenstvo netýka len určitého právneho úkonu alebo

c) ak písomnú formu plnomocenstva vyžaduje právny predpis alebo dohoda strán.

Ad a) Plnomocenstvo musí byť písomné, ak právny úkon, ktorý robí splnomocnenec za splnomocniteľa, vyžaduje osobitnú (najmä písomnú) formu, a to bez rozdielu, či sa osobitná forma vyžaduje na základe právneho predpisu alebo dohody účastníkov (pozri § 40 ods. 1 OZ). Plnomocenstvo musí mať bezpodmienečne písomnú formu napr. v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností (pozri § 46 ods. 1 OZ). Aj plnomocenstvo týkajúce sa konsenzuálnej darovacej zmluvy, pri ktorej nedôjde k odovzdaniu daru z ruky do ruky, musí byť písomné, lebo aj takéto darovanie podľa § 628 ods. 2 OZ vyžaduje písomnú formu.

Ad b) Plnomocenstvo musí mať písomnú formu, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Z toho vyplýva, že písomnú formu musí mať vždy generálne (všeobecné) plnomocenstvo. Písomnú formu by však malo mať plnomocenstvo aj vtedy, ak sa týka neobmedzeného počtu právnych úkonov rovnakého druhu (napr. uzavieranie kúpnych zmlúv bez toho, že by bolo obmedzené na určitúkúpnu zmluvu).

Ad c) Zákon v určitých prípadoch predpisuje pre plnomocenstvo písomnú formu. Tak je tomu v prípade mandátnej zmluvy, ak má mandatár urobiť právne úkony v mene mandanta (§ 568 ods. 3 OBZ). Písomné plnomocenstvo sa ďalej vyžaduje napr. v prípade:

– procesného plnomocenstva (§ 28 ods. 1 OSP a § 17 ods. 3 SP),

– plnomocenstva na uzavretie spoločenskej zmluvy (§ 57 ods. 2 OBZ),

– plnomocenstva na uzavretie manželstva (§ 8 ods. 1 ZR),

– plnomocenstva na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností advokátom (§ 1b ods. 4 ZA) alebo do obchodného registra (§ 5 ods. 3 ZOR).

Z uvedeného možno vyvodiť, že ústnu formu môže mať plnomocenstvo len vtedy, ak sa týka určitého právneho úkonu, pričom musí byť splnená ďalšia podmienka, že tento úkon nevyžaduje osobitnú (písomnú) formu. Na zastúpenie jednej zo strán pri ústne uzavretej zmluve o dielo nie je tiež potrebné plnomocenstvo v písomnej forme.

Písomné plnomocenstvo má predpísané náležitosti, ak je v ňom obsiahnutý prejav vôle splnomocniteľa (§ 37 OZ) a ak je splnomocniteľom vlastnoručne podpísané (§ 40 ods. 3 OZ). Pokiaľ ide o podpis splnomocnenca na samotnej listine o právnom úkone, ten musí zodpovedať všetkým náležitostiam, ktoré sa týkajú vlastnoručného podpisu. V záujme právnej istoty (t. j. preukázania toho, že splnomocnenec zaväzuje splnomocniteľa – pozri § 32 ods. 1 OZ) je potrebné, aby vedľa podpisu splnomocnenca bolo uvedené, že splnomocnenec koná za splnomocniteľa (v praxi sa používa skratka „v. z.“). Samotná listina by sa mala odvolať na dohodu o plnomocenstve. Napriek tomu sa domnievame, že celistvosť listiny o právnom úkone sa zabezpečí najlepšie tak, že súčasťou listiny o právnom úkone (napr. zmluvy) bude plnomocenstvo, ktoré sa s listinou pevne spojí.

• Ak zákon predpisuje (§ 50a ods. 1 veta pred ...