doc. JUDr. Daniela GREGUŠOVÁ, CSc.
Katedra právnej informatiky
a počítačového práva
Právnická fakulta UK Bratislava
GREGUŠOVÁ, D.: Elektronický podpis a jeho právne aspekty. Justičná revue, 55, 2003, č. 1, s. 32 – 50.
Úvod
S rozvojom informačných technológií sa do pozornosti širokej odbornej i laickej verejnosti dostávajú otázky týkajúce sa elektronického obchodovania a elektronického podpisovania. Dňa 15. marca 2002 schválila Národná rada SR jeden z prvých zákonov súčasnej informačnej spoločnosti, a to zákon o elektronickom podpise, ktorý vyšiel v Zbierke zákonov SR pod číslom 215/2002. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2002 s výnimkou tých paragrafov, uvedených v zákone, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2002.GREGUŠOVÁ, D. – OLEJÁR, D.: Zákon o elektronickom podpise. EPP č. 14/2002, s. 5 – 32. Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise s komentárom.
Tento zákon ovplyvní v rozhodujúce miere obsah tak občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych vzťahov a odstráni tým prekážky, ktoré doposiaľ existovali, resp. vznikali v rámci elektronickej komunikácie nielen medzi občanmi navzájom, ale aj medzi občanmi a orgánmi verejnej moci. Zákonom o elektronickom podpise sa vytvorili predpoklady na zrovnoprávnenie elektronického podpisu s vlastnoručným podpisom.
Medzinárodné aspekty elektronického podpisu
Zákon o elektronickom podpise sa pripravoval tak, aby bol kompatibilný aj v medzinárodnom meradle. Základom pre spracovanie zákona boli existujúce medzinárodné dokumenty, predovšetkým Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/93/EC z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy, Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti, najmä elektronického obchodu vo vnútornom trhu a Vzorový návrh zákona o elektronickom podpise, ktorý pripravila Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) na svojom zasadnutí v septembri r. 2000 vo Viedni. Vzorový návrh zákona o elektronickom podpise má pre členské štáty odporúčajúci charakter. Jeho hlavným cieľom bolo zjednodušiť najmä podmienky pre elektronický obchod a zabezpečiť tak zrovnoprávnenie klasického papierového dokumentu s elektronickým dokumentom. Vzorový návrh zákona o elektronickom podpise zaviedol aj pojem elektronický podpis namiesto pôvodného digitálneho podpisu.
Charakteristika zákona o elektronickom podpise
Samotný zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov je usporiadaný do ôsmych článkov, z ktorých Čl. I. obsahuje 28 paragrafov, čo predstavuje znenie celého zákona o elektronickom podpise; ostatné články sú venované novelizácii existujúcich právnych predpisov v súvislosti so zavedením elektronického podpisu do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Predmet zákona je vymedzený v § 1, podľa ktorého tento zákon upravuje vzťahy, vznikajúce v súvislosti s vyhotovovaním a používaním elektronického podpisu, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri používaní elektronického podpisu, hodnovernosť a ochranu elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom. Pre uzavreté systémy platí, že tento zákon sa použije, ak sa účastníci uzavretého systému nedohodnú inak. Negatívne vymedzenie je v ods. 2, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na vyhotovenie a používanie elektronického podpisu pre utajované skutočnosti podľa osobitného zákona, ktorým je zák. č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vzhľadom na charakter zákona, ktorý možno označiť skôr za technický ako právny, obsahuje v § 2 vymedzenie niektorých pojmov (z oblasti kryptológie, informatiky a informačnej bezpečnosti), ktoré sa zavádzajú do nášho právneho poriadku. Keďže pre viaceré z nich neexistuje zaužívaný slovenský ekvivalent, zákon používa medzinárodnú odbornú terminológiu. Je potrebné upozorniť na niektoré vymedzené pojmy, medzi ktoré treba zaradiť najmä digitálny dokument, elektronický dokument, podpísaný elektronický dokument, súkromný kľúč, verejný kľúč, prostriedok na vyhotovenie elektronického podpisu, akreditovaná certifikačná autorita a ďalšie, ktoré sú súčasťou procesu vytvárania a používania elektronického podpisu. Pri vytváraní pojmového aparátu vychádza zákon zo Smernice 1999/93/EC a návrhu vzorového zákona o elektronickom podpise UNCITRAL-u. Keďže uvedené dokumenty sa snažia pokryť existujúce i pripravované národné zákony používajúce rozličnú terminológiu, je terminológia týchto dokumentov veľmi všeobecná. Zákon o elektronickom podpise definuje konkrétne riešenia, a preto konkretizuje aj pojmy Smernice a vzorového zákona UNCITRAL-u. Definície pojmov sú v zákone uvedené na dvoch miestach: v osobitnom ustanovení § 2 sú uvedené niektoré pojmy, ktoré pre zdôraznenie významu základných pojmov môžeme označiť ako pomocné pojmy. Definíciám ...