Dozor prokurátora v predsúdnom trestnom konaní – právna úprava, teória, história

JUDr. Ján ŠANTA, PhD. 
prokurátor 

JUDr. Milan VALAŠIK 
advokát 

ŠANTA, J. – VALAŠIK, M.: Dozor prokurátora v predsúdnom trestnom konaní – právna úprava, teória, história; Justičná revue, 66, 2014, č. 1, s. 77 – 87. 

Prokuratúra Slovenskej republiky podľa Čl. 149 Ústavy chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a štátu. 

Samotná Ústava SR takouto právnou úpravou nevymedzuje bližšie postavenie prokuratúry. Okrem Čl. 150, v ktorom ustanovuje, že na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky, v Čl. 151 zakotvuje, že podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon. 

Tieto ústavné normy tak majú povahu bianco zmocnení na upravenie pôsobnosti a všetkých ďalších otázok tohto ústavného orgánu v zákone.DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky – Komentár; 2. vydanie, Šamorín: Heuréka, 2007, s. 1120. 

Uvedenými zákonmi sú, ako je to odbornej verejnosti všeobecne známe, Zákon o prokuratúre č. 153/2001 Z. z. v platnom znení (ďalej aj ZoP alebo Zákon o prokuratúre), ktorý upravuje postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora, pôsobnosť ostatných prokurátorov, organizáciu a riadenie prokuratúry, a Zákon č. 154/2001 Z. z. v platnom znení o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry;ten upravuje postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie, samosprávu prokurátorov, postavenie a ďalšie skutočnosti týkajúce sa právnych čakateľov prokuratúry. Štvrtým, z hľadiska analyzovanej témy rovnako dôležitým, je Trestný poriadok,teda zákon č. 301/2005 Z. z. v platnom znení. 

V rámci analýzy a vymedzenia jednotlivých pojmov, ktoré sa prioritne viažu k činnosti prokurátorov, predovšetkým pojem dozor prokurátora v trestnom konaní a pojmov s ním súvisiacich, je namieste dôsledne odlíšiť pojmový aparát vzťahujúci sa k prokuratúre ako samostatnej hierarchicky usporiadanej jednotnej sústave štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, a tiež k prokurátorom, ktorí v rámci prokuratúry pôsobia vo vzťahoch podriadenosti a nadria- denosti. 

V tomto smere z hľadiska právnej úpravy možno pojmové východiská hľadať najmä v citovanom Zákone o prokuratúre a v Trestnom poriadku. 

Konkrétne ustanovenie § 3 odsek 1 ZoP preberá citované ústavné znenie Čl. 149 a pojmovo sa prokuratúry týka odsek 2 tým, že ustanovuje, že prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa § 5 odsek 1 ZoP – prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. V týchto ustanoveniach tak ZoP výslovne používa pojem „zákonné prostriedky“, avšak ani v ďalších ustanoveniach, či už tohto alebo niektorého z iných zákonov, tento pojem nie je bližšie konkretizovaný, ba dokonca nie je už vôbec použitý. O jeho vysvetlenie sa preto pokúsime v kontexte ďalej uvedených právnych úvah. Pre ne v rámci trestného ...