Dobré mravy a súčasná slovenská právna prax

JUDr. Stanislav Irsák
advokát

Irsák S.: Dobré mravy a súčasná slovenská právna prax. Bulletin slovenskej advokácie, 16, 2010, č. 1-2, s. 8 - 15.

1. Úvod - význam dobrých mravov v pozitívnom práve

Dobré mravy, vzhľadom na ich zapracovanie v civilnom kódexe do základných princípov (§ 3 OZ), ako aj v časti týkajúcej sa platnosti právnych úkonov (§ 39 OZ), predstavujú, popri kogentných zákonných ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve.

V dôsledku toho, že rozpornosť s dobrými mravmi má za následok tak závažnú ujmu, akou je absolútna neplatnosť právneho úkonu, má skúmanie a ujasnenie problematiky dobrých mravov rovnaký význam, ako skúmanie pozitívneho práva.

Vzhľadom na to, že ide o pozitívno-právnu kategóriu so závažnými právnymi dôsledkami, nie je na mieste nihilistický postoj k pojmu dobrých mravov ako k niečomu, čo nemožno dobre definovať a s takýmto lacným, pohodlným a, žiaľ, často používaným odôvodnením sa stavať k tomuto pojmu chrbtom, či obrazne povedané „strkať hlavu do piesku“, ako to robí naša právna prax.

Naopak, posledný vývoj v legislatíve týkajúcej sa niektorých druhov záväzkových vzťahov, najmä v oblasti ochrany spotrebiteľa a naposledy v oblasti nakladania s nehnuteľnosťami, kedy je zodpovednosť za posúdenie právnych úkonov aj z hľadiska ich súladu s dobrými mravmi prenášaná v rámci tzv. autorizácie zmlúv o prevodoch nehnuteľností na advokátov ukazuje, že je nevyhnutné sa aj z výsostne praktických, pre advokátov priam existenčných dôvodov (keďže pri autorizácii zmlúv ručia celým svojím majetkom), otázkou a chápaním dobrých mravov v slovenskom pozitívnom práve zaoberať.

Táto pragmatická nevyhnutnosť nakoniec môže spôsobiť aj jednu veľmi pozitívnu zmenu v právnom chápaní v našom práve - obrat od normativistického výkladu a chápania práva, ktorý má pôvod ešte v komunistickom, autoritatívnom režime , a ktorý napriek tomu, že v Slovenskej republike komunistický režim už 20 rokov oficiálne neexistuje, prevažuje u väčšiny sudcov a prokurátorov (ako to vyplýva z ich rozhodovacej činnosti), k prirodzenoprávnej doktríne. Tá jediná je schopná zohľadniť princíp spravodlivosti v každom osobitom prípade, bez potreby neustálych legislatívnych zmien, teda bez potreby používania v súčasnosti na Ministerstve spravodlivosti SR, ale aj na iných ustanovizniach, zaužívaného spôsobu riešenia problémov s každodennou vynaliezavosťou rôznych záujemcov o obchádzanie zákona – viď nespočet drobných noviel Občianskeho zákonníka za účelom postihnutia poškodzovateľov spotrebiteľských práv. Týmto konštatovaním však nesmie a nemá byť spochybnená úprimná a aj mnohokrát efektívna snaha dotknutých ...