Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

1. Právna úprava

Podávanie daňových priznaní k dani z príjmov je legislatívne upravené v týchto predpisoch:

• zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok“), ktorý obsahuje všeobecnú úpravu podávania daňových priznaní,
• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „ZDP“), ktorý vymedzuje predmet dane, oslobodené príjmy, určuje postup výpočtu základu dane, daňovej povinnosti a upravuje lehoty na podávanie daňového priznania.

V porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím sa pri výpočte daňovej povinnosti právnickej osoby a pri vyplňovaní daňového priznania za rok 2013 zohľadnia novely ZDP, ktoré sú účinné v roku 2013:

• zákon č. 547/2011 Z. z. účinný od 1. 1. 2014,
• zákon č. 395/2012 Z. z. účinný od 1. 1. 2013,
• zákon č. 70/2013 Z. z. účinný od 1. 5. 2013,
• zákon č. 135/2013 Z. z. účinný od 1. 7. 2013,
• zákon č. 463/2013 Z. z. účinný od 1. 1. 2014.

Prehľad zmien

• Zákon č. 547/2011 Z. z.

Ukladanie účtovných závierok (§ 49 ods. 11)
V zmysle nového znenia § 49 ods. 11 ZDP je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa ZDP a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o účtovníctve“).

• Zákon č. 395/2012 Z. z.

Výnosy z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. m), ods. 5 písm. c), ods. 16]
Od 1. 1. 2013 sa u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, vymedzených v § 12 ods. 2 ZDP, Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 3 písm. m) ZDP zdaňuje aj výnos z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, pričom základom dane pre daň vyberanú zrážkou je výnos znížený o ich obstarávaciu cenu a poplatky súvisiace s obstaraním, ako to vyplýva z § 43 ods. 5 písm. c) ZDP. Platiteľom dane je v prípade príjmov z výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok uvedených v § 43 ods. 3 písm. l) a príjmov podľa písm. m) ZDP daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, Fond národného majetku SR a Národná banka Slovenska. Títo platitelia odvedú zrazenú daň správcovi dane najneskôr do tridsiateho dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech (§ 43 ods. 16 ZDP).

Vymedzenie právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie (§ 12 ods. 3)
Z právnických osôb, ktoré sú vymedzené ako daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, boli od 1. 1. 2013 vypustené: Národný úrad práce, Fond na podporu zahraničného obchodu, Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Zaradené do § 12 ods. 3 ZDP boli:

• Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti)
• Rozhlas a televízia Slovenska.

Zvýšenie sadzby dane [§ 15 písm. b)]

Od 1. 1. 2013 sa základ dane právnickej osoby znížený o daňovú stratu zdaňuje sadzbou dane 23 %.

Podiely zo zisku vykázaného do 31. 12. 2003 [§ 51d, § 52t ods. 11]

Podiely na zisku (dividendy) obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktorý bol vykázaný za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2003, o ktorých vyplatení sa rozhodne po 31. decembri 2012, sa v roku 2013 zdania sadzbou dane 15 %. Ak ide o podiely na zisku (dividendy), ktoré vyplatí právnická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR daňovníkovi – právnickej osobe – s neobmedzenou povinnosťou podľa § 2 písm. d) ZDP alebo s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) ZDP, daň vyberie platiteľ dane (vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo) podľa § 43 ZDP. Ak sa takéto podiely na zisku (dividendy) vyplatia daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov v zahraničí, sú súčasťou samostatného základu dane (neznížené o výdavky) a zdania sa v podanom daňovom priznaní.

Uvedený postup sa nevzťahuje na podiely na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností.

V súlade s § 51d ods. 4 ZDP sa vyššie vymedzené podiely na zisku (dividendy) nezdania, ak sú vyplatené:

• daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,
• daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého takýto príjem plynie.

Pri postupe podľa tohto ustanovenia sa neuplatní postup podľa § 52 ods. 24 ZDP.

Na základe prechodného ustanovenia § 52t ods. 11 sa ustanovenie § 51d použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra 2013.

• Zákon č. 70/2013 Z. z.

Úľava na dani (§ 30a, § 52u)

Z novelizovaného ustanovenia § 30a ods. 1 ZDP vyplýva, že úľavu na dani je možné uplatniť nielen podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj podľa novej schémy de minimis. Pri výpočte úľavy na dani sa s účinnosťou od 1. mája 2013 vypustil konštantný koeficient 0,8 a zostal jediný spôsob výpočtu úľavy prostredníctvom výpočtu koeficientu. Postup daňovníkov, ktorí pred týmto dátumom už uplatňovali úľavy, je upravený v § 52u ZDP.

• Zákon č. 135/2013 Z. z.

Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúcich daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 16 ods. 1 písm. e), § 43 ods. 3 písm. i), § 43 ods. 5 písm. c), § 52v]

• Príjmami zo zdrojov na území SR daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou na základe upraveného znenia § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 ZDP nie sú od 1. júla 2013 výnosy z akýchkoľvek dlhopisov a pokladničných poukážok plynúce z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Tieto výnosy plynúce daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou nepodliehajú od 1. 7. 2013 zdaneniu v Slovenskej republike.
  V zmysle prechodného ustanovenia § 52v ZDP sa postup podľa § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu v znení zákona účinnom od 1. júla 2013 použije pri zdanení výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníka od 1. júla 2013.
  Do 30. 6. 2013 neboli zdaňované v SR u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou len výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. U právnických osôb s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktoré na území SR nepodnikajú prostredníctvom stálej prevádzkarne, sa výnosy z ostatných dlhopisov a pokladničných poukážok zdaňovali zrážkou a títo daňovníci mohli považovať zrazenú daň za preddavok na daň v súlade s § 43 ods. 6 písm. d) ZDP, ale len v prípade výnosov z dlhopisov.
  Právnická osoba, ktorá na území SR podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok možno priradiť k činnosti tejto stálej prevádzkarne, zdaní tento výnos vyplatený v roku 2013 v rámci daňového priznania.
• Novým znením ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) ZDP sa od 1. 7. 2013 spresnil postup výpočtu základu dane vyberanej zrážkou z výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. i)] a z výnosov z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok [§ 43 ods. 3 písm. l)] pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, Národnú banku Slovenska a Fond národného majetku SR. Základ dane týchto daňovníkov sa stanoví ako súčet výnosov (príjmov) plynúcich pri splatnosti dlhopisov a príjmov z predaja dlhopisov znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov, ktoré boli v príslušnom zdaňovacom období vyradené z majetku v súlade s účtovnými predpismi a poplatky súvisiace s ich obstaraním. Zákon umožňuje kompenzovať zisk z predaja dlhopisov so stratou z predaja iných dlhopisov.
• Zákon č. 463/2013 Z. z.

Úprava (zaokrúhlenie) niektorých súm:

• suma, do ktorej sa daň na úhradu v daňovom priznaní neplatí, sa mení z 3,32 € na 5 € (§ 46),
• suma zodpovedajúca 2 % zaplatenej dane sa bude zaokrúhľovať na eurocenty nadol (§ 47 ods. 1),
• minimálny podiel zaplatenej dane sa mení z 8,30 € na 8 € pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba (§ 50 ods. 2).

Zahrnovanie kurzových rozdielov do základu dane (§ 17 ods. 17)

Začatie a ukončenie nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane už daňovník nebude povinný oznamovať správcovi dane ako doteraz, ale túto skutočnosť vyznačí v daňovom priznaní, ktoré je na tento účel upravené.

Podávanie daňových priznaní (§ 49)

• V ods. 1 je ustanovená povinnosť predložiť daňové priznanie daňovému úradu (vypustené „miestne príslušnému“). Súčasne sa dopĺňa, že prílohou daňového priznania sú doklady uvedené v príslušnom tlačive priznania.
• Z doplnenia slova „zdaniteľné“ k príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí v odseku 3 písm. b) jednoznačne vyplýva, že predĺženie lehoty na podanie daňového priznania o šesť celých kalendárnych mesiacov je umožnené len daňovníkovi, ktorý dosahuje príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú v zahraničí aj zdaniteľné. Pokiaľ daňovník poberá príjmy zo zahraničia, ktoré tam nie sú podľa domácej legislatívy príslušného štátu a zmluvy o zamedzení dvojitého zdaniteľné, nie je dôvod na predlžovanie lehoty na podanie daňového priznania na území Slovenskej republiky.
• V odseku 7 sa upravuje postup podania daňového priznania v prípade zrušenia stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky. Pri povinnosti podať daňové priznanie v lehote uvedenej v tomto ustanovení sa prihliada aj na existenciu organizačnej zložky definovanej v § 7 Obchodného zákonníka. Lehota na podanie daňového priznania do 3 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci zrušenia stálej prevádzkarne platí v prípade, ak daňovník nemá iné zdaniteľné príjmy (okrem príjmov zdaňovaných zrážkovou daňou, pri ktorých je vykonaním zrážky splnená daňová povinnosť) alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území SR, alebo nemá na území SR organizačnú zložku. V opačnom prípade podáva daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
• Zmenou v odseku 8 sa predlžuje lehota na podanie daňového priznania v prípade vzniku stálej prevádzkarne až v nasledujúcom zdaňovacom období po období, v ktorom začal daňovník vykonávať činnosť, a to do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom stála prevádzkareň vznikla (do účinnosti novely do mesiaca). Tento postup sa nevzťahuje na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku a podáva daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP.
• Nové znenie § 49 ods. 11 ZDP, podľa ktorého je daňovník na účely podania daňového priznania povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve, sa neuplatní v prípade emitenta cenných papierov, ktorého ročná finančná správa tvorí jeden celok a obsahuje ročnú účtovnú závierku, výročnú správu a vyhlásenie zodpovedných osôb. Lehota na uloženie je podľa § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia. Pretože ju nie je možné uložiť v lehote na podanie daňového priznania, povoľuje sa emitentom uložiť účtovnú závierku v súlade s osobitným predpisom ako súčasť ročnej finančnej správy.

2. Kto má povinnosť podať daňové priznanie

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Osobitným predpisom je aj ZDP. Podľa § 41 ods. 1 ZDP daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. V súlade s § 2 písm. a) ZDP je daňovníkom právnická osoba.

Daňové priznanie podáva:

• daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia, a to z príjmov (výnosov) plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí [§ 2 písm. d) bod 2, písm. f) ZDP];
• daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak má zdroj príjmov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP), u ktorého daň nie je vysporiadaná zrážkou podľa § 43 ZDP. V súlade s § 2 písm. e) bod 3 ZDP je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Tento daňovník v daňovom priznaní uvedie iba príjmy zo zdrojov na území SR.

Osobitne je povinnosť podania daňových priznaní upravená u daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, Národnej banky Slovenska a Fondu národného majetku SR. Títo daňovníci nemusia podať daňové priznanie v prípade, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Ak mali v zdaňovacom období okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane (§ 12 ods. 7 ZDP), a príjmov zdaňovaných zrážkou (§ 43 ZDP) aj iné príjmy, majú povinnosť podať daňové priznanie. Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú uvedení v § 12 ods. 3 ZDP.

Zo skupiny daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, je povinnosť podávania daňových priznaní zvlášť upravená u:

• občianskych združení, ktoré nemusia podať priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP. Ak v zdaňovacom období dosiahli okrem vymenovaných príjmov aj iné príjmy, majú povinnosť podať daňové priznanie;
• rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré nemusia podať priznanie ani v tom prípade, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené od dane. Ak v zdaňovacom období dosiahli okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov zdanených zrážkou a príjmov oslobodených od dane aj iné príjmy, majú povinnosť podať daňové priznanie;
• cirkví a náboženských spoločností, ktoré nemusia podať priznanie, ak majú len oslobodené príjmy podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP (z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevkov im plynúcich) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

3. Zdaňovacie obdobie

Podľa § 2 písm. l) ZDP je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Kratšie zdaňovacie obdobie ako kalendárny rok má daňovník, ak vznikol v priebehu kalendárneho roka, u ktorého zdaňovacie obdobie sa začína dňom vzniku a končí 31. 12. kalendárneho roka. Ďalšie prípady kratšieho zdaňovacieho obdobia sú:

• ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou alebo je na daňovníka vyhlásený konkurz, keď sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie, resp. dňu vyhlásenia konkurzu,
• ak sa daňovník zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, keď sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny.

Obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. Ďalším zdaňovacím obdobím je hospodársky rok.

Iné zdaňovacie obdobie ako kalendárny rok je v prípadoch vstupu do likvidácie alebo do konkurzu:

• ak daňovník vstúpil do likvidácie, zdaňovacie obdobie sa podľa § 41 ods. 4 ZDP začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ďalším zdaňovacím obdobím je v tomto prípade až do skončenia likvidácie kalendárny rok. ...