Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu VEGA „Súčasnosť a budúcnosť boja proti počítačovej kriminalite: kriminologické a trestnoprávne aspekty“ č. 1/0231/15.
Dr. et JUDr. Libor KLIMEK, PhD.
výskumný pracovník
Výskumné kriminologické centrum
Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy
KLIMEK, L.: Boj proti útokom na informačné systémy na úrovni Európskej únie; Justičná revue, 68, 2016, č. 2, s. 185 – 200.
Úvod
Vzhľadom na skutočnosť, že pôsobnosť organizovanej trestnej činnosti sa rozšírila a stále sa rozširuje do kyberpriestoru,Pojem kyberpriestor (angl. „cyberspace“) prvýkrát použil William Gibson v románe Neuromancer (New York, Ace Books, 1984). Popisoval „high-tech“ spoločnosť, v ktorej ľudia obývajú virtuálny svet oddelený od pozemského života. nemalo by za týmto trendom zaostávať ani presadzovanie práva. Európska únia (ďalej len „EÚ“) sa rozhodla poskytnúť nástroje na riešenie novodobých, stále sa vyvíjajúcich nebezpečenstiev počítačovej kriminality,Počítačová kriminalita predstavuje v EÚ „európsky trestný čin“. Čl. 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení Lisabonskej zmluvy (Úradný vestník Európskej únie, C 83/47, 30. 3. 2010) predstavil zoznam „európskych trestných činov“, pričom počítačová kriminalita je na predmetnom zozname. Konkrétne ide o „terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupciu, falšovanie platobných prostriedkov, počítačovú kriminalitu a organizovanú trestnú činnosť“. Bližšie pozri: KLIP, A.: European Criminal Law: An Integrative Approach; 2nd edition, Cambridge – Antwerp – Portland: Intersentia, 2012, ISBN 978-1-78068-001-9. IVOR, J. – KLIMEK, L. – ZÁHORA, J.: Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky; Žilina: Eurokódex, 2013, ISBN 978-80-8155-017-1. JELÍNEK, J. – GŘIVNA, T. – HERCZEG, J. – NAVRÁTILOVÁ, J. – SYKOVÁ, A. et al.: Trestní právo Evropské unie; Praha: Leges, 2014, ISBN 978-80-7502-041-3. do ktorej patria útoky na informačné systémy. Jedným z nástrojov je Smernica 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy.
1. Všeobecné východiská
Súčasťou každodenného života sú informačné systémy, ako napríklad internetové bankovníctvo či univerzitné informačné systémy. Aj napriek tomu, že ich účelom je zjednodušenie a zefektívnenie komunikácie, nie všetci ich vnímajú rovnako. Na jednej strane, väčšina ľudí ich používa spôsobom, ktorý je im prínosný a zároveň pre iných nechybný. Na druhej strane, možno sa stretnúť aj so škodlivými útokmi na informačné systémy. Úmyselne škodlivé útoky môžu mať mnoho podôb, napríklad neoprávnený prístup, t. j. „hackerstvo“ či „pirátstvo“, alebo šírenie škodlivého kódu, t. j. vírusov. Sú vykonávané jednak organizovanými skupinami, ako aj jednotlivcami konajúcimi samostatne. Občas ide o maloletých, ktorí si možno ani úplne neuvedomujú závažnosť svojich činov.Commission of the European Communities (2002): “Proposal for a Council Framework Decision on attacks against information systems”, COM(2002) 173 final, s. 3.
Počítačové útoky možno vykonať z ktoréhokoľvek miesta na svete, v akomkoľvek čase a voči komukoľvek. Berúc do úvahy priestorovú neobmedzenosť útokov na informačné systémy, vyznačujú sa aj nadnárodným a bezhraničným charakterom. Vnútroštátne právne predpisy členských štátov EÚ, týkajúce sa počítačov, internetu a informačných technológií, sa vyvíjali rozdielne. Ich rozdiely by bránili účinnému boju proti útokom a komplikovali by spoluprácu v EÚ. Z toho dôvodu bolo potrebné prijať medzinárodnú právnu úpravu s pôsobnosťou pre všetky jednotlivé štáty.
2. Právny základ na úrovni Európskej únie a jeho analýza: Smernica 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy
2.1. Smernica a jej ciele
Vedúcim legislatívnym aktom ochrany proti útokom na informačné systémy s pôsobnosťou pre členské štáty EÚ je Smernica 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémySmernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV. Úradný vestník Európskej únie, L 218/8, 14. 8. 2013. (okrem DánskaDánsko sa nezúčastňuje na prijatí Smernice 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu, a to v súlade s čl. 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie. Úradný vestník Európskej únie, C 83/299, 30. 3. 2010.). Touto Smernicou sa ustanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti útokov na informačné systémy. Jej cieľom je tiež napomôcť predchádzaniu takýmto trestným činom a zlepšiť spoluprácu medzi justičnými a inými príslušnými orgánmi.Čl. 1 Smernice 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy. Inými slovami, cieľmi Smernice sú:
- vymedzenie trestných činov v oblasti útokov na informačné systémy
- vymedzenie sankcií v oblasti útokov na informačné ...