JUDr. Rastislav FUNTA, Ph.D., LL.M.
Dell Technologies
Národný právny expert College of Europe/Európska Komisia
Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius
FUNTA, R.:
„Big Data“ z pohľadu práva hospodárskej súťaže; Justičná revue, 70, 2018, č. 8-9, s. 902 – 915.
Zhromažďovanie, spracovanie a komerčné využitie údajov sa často nevníma ako otázka práva hospodárskej súťaže, ale skôr ako súčasť ochrany údajov. Cieľom tohto článku je preto objasniť, čo sa rozumie pod pojmom „údaj“ a/alebo „big data“, či existujú rôzne typy údajov a akými spôsobmi môžu byť zhromažďované a využívané. Následne budú prezentované rôzne teórie škôd, spojené so zhromažďovaním a využívaním údajov na digitálnych trhoch. V závere sa autor bude zaoberať posudzovaním „big data“ a trhovej sily v online odvetví.
The collection, processing and commercialization of data is often not seen as a matter of competition law, but rather as part of data protection. The aim of this paper is therefore to clarify what is meant by “data” and/or “big data”, if there are different types of data and how they can be collected and used. In the following, various theories of harm associated with the collection and use of data in digital markets will be presented. In the end, I will examine the assessment of “big data” and market power in the online industry.
1 Úvod
Vývoj na digitálnych trhoch viedol k vzniku viacerých spoločností, ktoré dosahujú mimoriadne vysoké obraty založené na obchodných modeloch, ktoré zahŕňajú zhromažďovanie a komerčné využitie (často osobných) údajov.DRGONEC, J.: Ochrana údajov o osobe; 2015, s. 194 – 200. GoogleFUNTA, R.: Facebook z pohľadu súťažného práva; 2018, s. 1 – 16. a FacebookFUNTA, R.: Google & Facebook vs. Art. 102 TFEU; 2017, s. 1 a nasl. sú pravdepodobne najvýznamnejšími príkladmi. Zatiaľ čo mnohé služby poskytované týmito spoločnosťami sú uvádzané na trh ako „bezplatné“, ich používanie v praxi umožňuje zhromažďovanie osobných údajov o používateľoch. To podnietilo diskusie o úlohe údajov v hospodárskych vzťahoch, ako aj o uplatňovaní práva hospodárskej súťaže na takéto vzťahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie údajov ako faktoru na vytvorenie trhovej sily.
2 Pojem „údaj“
2.1 Čo sa rozumie pod pojmom „údaj“
Vo všeobecnosti neexistuje žiadna záväzná definícia pojmu „údaj“. V užšom zmysle sa tento pojem vzťahuje na výsledky vedeckých experimentov alebo meraní. V širšom zmysle sa používa na označenie (akejkoľvek) informácie uloženej v pamäti počítača. V rámci diskusií o antitrustovej politike a digitálnom hospodárstve sa už nehovorí iba o pojme „údaj“, ale aj o tzv. „big data“. Tieto tzv. „big data“ predstavujú veľké množstvo rôznych typov údajov, ktoré vznikajú z viacerých zdrojov, ktorých spracovanie a analýza vyžadujú nové a výkonnejšie procesory a algoritmy. V užšom zmysle sú „big data“ charakterizované pojmami ako rýchlosť, rôznosť a objem.
2.2 Druhy údajov
Po prvé, údaje možno kategorizovať podľa rôznych typov informácií, ktoré poskytujú. Tieto údaje môžu napríklad poskytnúť informácie o jednotlivcoch alebo hospodárskych subjektoch v podobe informácií o správaní, preferenciách, geografickej polohe, o obrate dosiahnutom spoločnosťou s určitými obchodnými transakciami alebo o aktuálnej pozícii a rýchlosti vozidla.
Diskusie týkajúce sa údajov a práva hospodárskej súťaže sa zameriavajú predovšetkým na tzv. osobné údaje.Pracovná skupina na ochranu osobných údajov, zriadená podľa článku 29, stanovisko 1/2008 o otázkach ochrany údajov týkajúcich sa vyhľadávačov zo 4. apríla 2008. Takéto osobné údaje podliehajú osobitným pravidlám na ochranu údajov, ktoré obmedzujú ich zhromažďovanie, spracovávanie a používanieK zákazu zhromažďovania a úschovy osobných údajov pozri: SVÁK, J.: Ochrana ľudských ...