Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
Mgr. Silvia Šramelová
Externá doktorandka, Ústav medzinárodného práva a európskeho práva,
Paneurópska vysoká škola
I. ÚVOD
Nedávna diskusia, ktorá vznikla v júni tohto roka pri predložení novely zákona o slobode informácií do medzirezortného pripomienkového konania, ukázala množstvo aplikačných problémov, ktorým povinné osoby čelia pri sprístupňovaní informácií podľa zákona o slobode informácií.Zákon o slobode informáciíPre úplnosť treba podotknúť, že zákon bol predložený súčasne s návrhom zákona o opakovanom použití informácií, ktorého predloženie vyplynulo z požiadavky implementácie smernice č. 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku: Kapitola 13 Zväzok 32 S. 701 – 707). Tento materiál sa však na rokovanie vlády zatiaľ nedostal.mal ambíciu okrem vyriešenia aplikačných problémov týkajúcich sa mechanizmu zverejňovania zmlúv, objednávok a faktúrPovinné zverejňovanie zmlúv bolo zavedené zákonom č. 546/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
tiež precizovať pojem povinnej osoby, zaviesť legálnu definíciu pojmu „informácia,“ precizovať ustanovenia o obmedzení prístupu k informáciám, ustanovenia o konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie a tiež spresniť ustanovenia o povinne zverejňovaných údajoch. Podľa predkladacej správy, ktorá bola predložená do medzirezortného pripomienkového konania spolu s návrhom zákona, bolo účelom návrhu zákona cit.: „vytvoriť legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho fungovania slobodného prístupu k informáciám v Slovenskej republike.“Predkladacia správa k návrhu zákona o slobode informácií v podobe, v akej bol dňa 24. 5. 2011 predložený do medzirezortného pripomienkového konania.Deklarovaný úmysel predkladateľa sa však v pôvodne plánovanom rozsahu nepodarilo dosiahnuť. Svoj podiel má na tom aj množstvo pripomienok zaslaných nielen zo strany povinne pripomienkujúcich subjektov, ale tiež zo strany verejnosti.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo vznesených 477 pripomienok, z toho zásadných bolo 145.Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania http://www.rokovania.sk/File.aspx/ ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-136462?prefixFile=m_ (2011-08-18)Mnohé z uvedených pripomienok boli nad rámec samotného návrhu. Zatiaľ čo povinné osoby vo svojich pripomienkach požadovali prevažne posilnenie práv povinných osôb voči žiadateľom o sprístupnenie informácií, u pripomienok verejnosti reprezentovaných najmä občianskymi združeniami to bolo presne naopak.Tamtiež.Občianske združenia po skončení pripomienkového konania verejne vyjadrovali svoje sklamanie z pripomienok zaslaných povinnými osobami.Pozri napr. článok Transparency: Infozákon treba posilniť, nie oslabiť http://www.transparency.sk/transparency-infozakon-treba-posilnit-nie-oslabit/ (2011-08-18), ďalej tiež napr. článok Úrady útočia na infozákon http://www.viaiuris.sk/aktualne/149-urady-utocia-na-infozakon.html (2011-08-18)
Aj vzájomná rozpornosť zásadných pripomienok a ich veľké množstvo spôsobili, že predkladateľ, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej ...