Ako aj z doterajšieho textu vyplynulo, v. o. s. predstavuje špecifický subjekt obchodného práva.
V súlade s § 76 Obchodného zákonníka spoločníci v. o. s. ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom.
Vzhľadom na tento rozsah ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti, ako aj ich osobnú účasť na činnosti spoločnosti sa zistený základ dane delí medzi spoločníkov a zdaňuje na ich úrovni.
Na jednej strane podnikateľským subjektom je táto obchodná spoločnosť – právnická osoba, na strane druhej v súlade s § 12 ods. 4 ZDP predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP; ostatné príjmy (výnosy) v. o. s. sa zdaňujú prostredníctvom daňových priznaní jednotlivých spoločníkov (FO alebo PO).
Trochu z histórie
Tento špecifický spôsob zdaňovania príjmov (výnosov) dosiahnutých činnosťou v. o. s. bol zavedený (na základe inšpirácie nemeckým zákonom o dani z príjmu EStG Einkommensteuergesetz, čo nie je žiadne tajomstvo) už zákonom č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, na ktorom sa uznieslo ešte Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Dodajme, že predmetný zákon [ako zákon ČNR č. 586/1992 Sb. (celkovo okolo 200-krát novelizovaný)] je v ČR naďalej účinný a k podstatnej zmene v spôsobe zdaňovania príjmov (výnosov) v. o. s. taktiež nedošlo. Dosiahnutý zisk sa delí medzi jednotlivých spoločníkov a zdaňuje na ich úrovni. V ČR sa síce naďalej uplatňuje (aj) inštitút spolupracujúcich osôb, ale tento príjem z v. o. s. ešte rozdeliť aj na tieto osoby nemožno. Ak má FO aj ďalšie druhy príjmov, možno od nich alternatívne odpočítať výdavky percentom z príjmov podľa § 7 ods. 7 tohto českého zákona.
Pripomeňme si ešte, že práve v týchto prvých rokoch (v podstate do konca roku 2003) išlo o relatívne najväčšiu výhodu pre spoločníkov v. o. s. (ako aj komplementárov k. s.) v porovnaní so spoločníkmi iných obchodných spoločností. Tieto príjmy sa zdanili len raz, a to na úrovni spoločníkov v. o. s., ako už bolo uvedené, a relatívne nižšou sadzbou dane.
Na porovnanie: Príjmy spoločníkov s. r. o. boli zdanené v podstate dvakrát, najprv zisk spoločnosti daňou z príjmov PO a potom príslušný podiel na zisku pre spoločníka ešte osobitnou sadzbou dane (z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach). V zmysle § 21 uvedeného zákona č. 286/1992 Zb. v znení n. p. predstavovala sadzba dane PO spočiatku až 45 % zo základu dane (zníženého o určené položky). V súlade s § 16 sa uplatňovala zo základu dane FO zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane kĺzavo-progresívna sadzba dane – rástla od 15 do 47 %; podľa § 36 ods. 3 písm. c) uvedeného zákona č. 286/1992 Zb. v znení n. p. osobitná sadzba dane z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach predstavovala 15 %.
Postupne bolo daňové zaťaženie znižované a podľa ďalšieho zákona o daniach z príjmov č. 366/1999 Z. z. predstavovala sadzba dane s výnimkou odsekov 2 a 3 25 % zo základu dane PO zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona. V prípade FO išlo naďalej o kĺzavo progresívnu sadzbu, a to od 10 % do 38 %; naďalej sa tiež uplatňovala aj osobitná sadzba dane podľa § 36 ods. 2 písm. c) 15 % (tiež) z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach (podobne naďalej aj z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách).
Spôsob rozdelenia základu dane v. o. s. a zdaňovania týchto podielov na základe dane prostredníctvom daňových priznaní spoločníkov v. o. s. sa nezmenil, ale k došlo k zmene spôsobu zdanenia vyrovnacích podielov a podielov na likvidačnom zostatku vyplácaných spoločníkom v. o. s. – kým podľa zákona č. 286/1992 Zb. sa vyrovnacie podiely a podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností (teda aj v. o. s.) považovali za „ostatné príjmy“ ...