Bilančná politika používaná pri oceňovaní
Účtovníctvo neslúži len na zaznamenávanie informácií. Musí disponovať aj údajmi o budúcich skutočnostiach, aby bolo komplexné (zohľadňuje sa nákladové účtovníctvo, kalkulácia, výkazy a prehľady pre potreby podniku). Je nutné si uvedomiť, že pre správnu prezentáciu výkazov nestačí len finančné, ale i manažérske hľadisko. Účtovníctvo analyzuje, zisťuje, nielen triedi a zaznamenáva. Súhrn všetkých postupov sa nazýva metodika účtovania. Musí vychádzať z postupov účtovania, zo zákona o účtovníctve. Právne normy niekedy umožňujú voliteľnosť postupov a vtedy je v značnej miere využívaná bilančná politika manažmentu.
Ide o cieľavedomú činnosť pri aplikovaní (účtovných) postupov, metód (oceňovania) a foriem bilancovania, pričom zásady účtovania by mali byť dodržané. Ohrozuje nezávislosť účtovníka nielen pri uzávierkových prácach, ale i počas účtovného obdobia. Pri jej aplikovaní by sa malo vychádzať z interných predpisov účtovnej jednotky.
Bilančnú politiku rozdeľujeme na účtovnú a daňovú. Môžeme ju nazvať aj akousi taktikou manažmentu pri prepájaní účtovných predpisov s daňovými pravidlami. Táto bilančná politika je aplikovaná nielen pri účtovnej závierke, ale počas celého účtovného obdobia. Už pri účtovaní faktúr sa štandardne zohľadňuje aspekt dane z príjmov, ale i zákona o DPH. Všetky oceňovacie modely a prístupy k nim podmieňujú vznik tichých rezerv, keďže majetok sa môže podhodnotiť, resp. upraviť ocenenie práve na základe úsudku, ktorý nie vždy býva objektívny.
Tiché rezervy – nižší zisk pri tvorbe, vyšší zisk pri ich rozpúšťaní
Tiché rezervy nie sú uvedené v súvahe. Ich cieľom je primárne podhodnotiť majetok alebo nadhodnotiť záväzky. Podnik si tak znižuje v období, kedy dosahuje lepšie výsledky, zisk a následne v období, keď nedosahuje „dobré čísla“, môže výsledok hospodárenia vylepšiť tak, že bude rozpúšťať tiché rezervy. Týmto spôsobom si vylepší obraz o svojej hospodárskej situácii.
Prostredníctvom tvorby tichých rezerv sa teda znižuje vykazovaný výsledok hospodárenia, resp. ročný zisk.
Ak je podhodnotený majetok napríklad tým, že sa nadhodnotia rezervy, tiché rezervy sa vytvárajú z nezdaneného zisku. Ak sa tichá rezerva k určitému momentu v budúcnosti rozpustí, napr. v prípade predaja podhodnoteného majetku, potom v tomto budúcom období sa zvyšuje výsledok hospodárenia. Tiché rezervy spravidla nevedú k definitívnej daňovej úspore, ale len k „odsunutiu platenia dane“ do budúcnosti.
Ak by sa napríklad ocenila tichá rezerva na 10 000 € a daňové zaťaženie je 19 %, potom týchto 10 000 € je tvorené 1 900 € vo forme „hroziaceho záväzku voči finančnému úradu“ a zvyšok je pripočítaný k vlastnému kapitálu.
Otázka:
Ako sa zistia tiché rezervy zo súvahy?
Odpoveď:
Ak má spoločnosť v súvahe nehnuteľný majetok – napríklad budovy, tak v čase obstarania boli ocenené tzv. historickou cenou. V súčasnosti ich cena môže byť vyššia – keďže ceny nehnuteľností stúpajú. Ide o tichú rezervu. Ak účtovná jednotka optimalizovala a pri stanovení odpisov strojov vyčíslila vyššie opotrebenie, hoci v skutočnosti neboli opotrebované v takej miere, účtovná jednotka podhodnotila majetok a taktiež hovoríme o tichej rezerve. Pri pôžičkách by sa mala zohľadniť aktuálna úroková miera, pri opravných položkách stanoviť ich objektívna výška.
...