Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je podľa § 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich daňové priznanie podá, určí ho správca dane.
Daňové priznanie sa nepodáva, ak dedičom je Slovenská republika. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka. Správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak dedič žiadosť podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak daňovník bol pred svojím úmrtím povinný podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ak daň nebola vyrubená, je podľa § 49 ods. 5 zákona o dani z príjmov povinný podať dedič, s výnimkou Slovenskej republiky, do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť, ak dedič podá žiadosť najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
V súlade s § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov je okrem dediča povinný podať daňové priznanie za zomretého daňovníka aj osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomretého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce.
V súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov dedič podáva za zomretého daňovníka daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie.
Ak zomretý daňovník mal príjmy len zo závislej činnosti, podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A, ak mal aj iné zdaniteľné príjmy, podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B.
V daňovom priznaní uvedie identifikačné údaje zomretého daňovníka, ako aj svoje identifikačné údaje ako dediča, ktorý daňové priznanie podáva.
Dedič alebo osoba povinná podať daňové priznanie zahŕňa do daňového priznania všetky zdaniteľné príjmy zomretého daňovníka, ktoré mu plynuli do dňa úmrtia. Povinnosť úpravy základu dane je ustanovená v § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov len v prípade, ak daňovník dosahoval príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu. V prípade ostatných zdaniteľných príjmov, ktoré plynuli do dňa smrti, je povinný ich dedič vysporiadať podľa ustanovení zákona, ktoré riešia daný druh príjmov.
Dedič v daňovom priznaní podanom za zomretého daňovníka môže za zákonom ustanovených podmienok uplatniť aj nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov, t. j.:
- nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej ročnej výške podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak zomretý daňovník nebol poberateľom dôchodku podľa § 11 ods. 6 ZDP,
- nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/-la podľa § 11 ods. 3 ZDP ...