3. Postúpenie pohľadávky z pohľadu zákona o dani z príjmov

Postúpením pohľadávky prichádza u pôvodného veriteľa k vyradeniu pohľadávky z majetku na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Ide o iný spôsob vyradenia pohľadávky z majetku ako v prípade jej uhradenia. Postúpenie pohľadávky sa v účtovníctve realizuje jednorazovo, a to aj v priebehu účtovného obdobia.

Zaúčtované vyradenie postúpenej pohľadávky nie je automaticky aj daňovým výdavkom. Zákon č. 595/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva upravuje osobitné pravidlá zahrnovania postúpenej pohľadávky do daňových výdavkov vo viacerých ustanoveniach, a to so zámerom oddeliť:

• postúpenie vlastnej pohľadávky,
• postúpenie nadobudnutej pohľadávky,
• postúpenie pohľadávky nadobudnutej kúpou podniku, nepeňažným vkladom alebo právnym nástupcom v reálnych hodnotách.

Obsah:

3.1. Postúpenie pohľadávok v menovitej hodnote

3.2. Postúpenie pohľadávok vrátane príslušenstva

3.3. Postúpenie nadobudnutých pohľadávok

3.4. Vplyv opravnej položky na základ dane pri postúpení pohľadávky

3.5. Postúpenie pohľadávok nadobudnutých kúpou podniku, nepeňažným vkladom, právnym nástupcom

3.1. Postúpenie pohľadávok v menovitej hodnote

Podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa pri postúpení vlastnej pohľadávky uzná za daňový výdavok u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť:

• do výšky príjmu (výnosu) z postúpenia alebo
• do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná podľa § 20 zákona o dani z príjmov.

To znamená, že pri uplatnení menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky do daňových výdavkov zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi vybrať si tú sumu, ktorá bude pre neho výhodnejšia. Ak by teda bola opravná položka podľa § 20 zákona o dani z príjmov vyššia ako príjem z postúpenia, je uznaná aj strata z postúpenia.

Pri posúdení daňovo akceptovateľnej menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola v momente postúpenia uznaným daňovým výdavkom, prichádza do úvahy výška daňovej opravnej položky podľa § 20 ods. 10 až 12 a § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 20 ods. 10 ZDP má daňovník možnosť tvoriť daňovo uznané opravné polož­ky do výšky menovitej hodnoty pohľadávky zahrnutej do zdaniteľných príjmov alebo do výšky postupníkom uhrade­nej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v obidvoch prípadoch vrátane príslušenstva, ak toto príslušenstvo bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, k pohľadávkam:

• v reštrukturalizačnom konaní, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom prihlásil svoju pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie [§ 121 zákona č. 7/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)]. Možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky na pohľadávky voči dlžníkovi v reštrukturalizácii sa vzťahuje aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak dlžník má sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci reštrukturalizáciu, na pohľadávku možno tvoriť daňovo uznanú opravnú položku, ak je vymáhaná prostredníctvom súdu tohto štátu;
• v konkurznom konaní, ...