U fyzických osôb pri určení základu dane sa rozlišuje, či tieto osoby dosiahli príjem ako nepodnikatelia alebo ide o príjem z vykonávania podnikateľskej činnosti. Aby to nebolo jednoduché, u fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť sa ešte berie do úvahy, či sú alebo nie sú účtovnými jednotkami. Status účtovných jednotiek majú vtedy, ak vedú účtovníctvo, a to buď jednoduché, alebo podvojné.
Keďže predmetom dane je „príjem“, zákonodarca tento pojem zadefinoval v § 2 písm. c) ZDP, keď „príjmom sa rozumie peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak“.
Je potrebné zdôrazniť, že zákon o dani z príjmov osobitne nerieši zdanenie nepeňažného príjmu dosiahnutého zámenou.
Predmetom dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je:
- daň z príjmov fyzickej osoby a
- daň z príjmov právnickej osoby
(legislatívna skratka „daň“).
Predmetom dane nie je akýkoľvek príjem. V ustanovení § 2 písm. b) ZDP sa uvádza, že predmetom dane je príjem (výnos):
- z činnosti daňovníka a
- z nakladania s majetkom daňovníka,
okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 ZDP.
POZNÁMKA:
Rovnako zákon nedefinuje nepeňažné plnenie. Možno preto konštatovať, že pre účely zákona o dani z príjmov nepeňažné plnenie predstavuje akékoľvek plnenie iné ako peňažné.
Občiansky zákonník upravuje, že v zmysle zámennej zmluvy každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.
To znamená len toľko, že zmluvné strany majú obdobné práva a povinnosti, ako vyplývajú z kúpnej zmluvy. Neznamená to však, že nepeňažný príjem dosiahnutý zámenou sa automaticky zdaňuje rovnakým spôsobom ako príjem z predaja veci (hnuteľnej či nehnuteľnej).
Zákon o dani z príjmov má svoje osobitné pravidlá pri zdaňovaní.
Obsah:
2.1 Fyzické osoby – nepodnikatelia
2.2 Fyzické osoby – podnikatelia, ktorí nie sú účtovnými jednotkami
2.2.1 Zámenná zmluva u podnikateľov s paušálnymi výdavkami
2.2.2 Zámenná zmluva u podnikateľov, ktorí vedú daňovú evidenciu
2.3 Fyzické osoby – podnikatelia, ktorí sú účtovnými jednotkami
2.3.1 Jednoduché účtovníctvo
2.4 Právnické osoby podnikajúce podľa osobitných predpisov
2.4.1 Zámena hmotného majetku
2.4.2 Zámena zásob
2.1 Fyzické osoby – nepodnikatelia
Podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP „od dane je oslobodený príjem z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier“. Toto ustanovenie možno uplatniť aj pri zámene hnuteľných vecí, pričom sa tiež musí prihliadať na to, či zamieňaná vec bola zahrnutá do obchodného majetku.
Príklad č. 1:
Zámena hnuteľných vecí
Fyzická osoba A (ďalej aj „FO“) si v roku 2010 obstarala automobil za 35 000 eur. FO B si v roku 2017 kúpila automobil za 18 000 eur. V roku 2018 sa obe osoby dohodli na vzájomnej výmene vozidiel.
Keďže ide o hnuteľné veci, ktoré neboli zaradené v obchodnom majetku, nie je potrebné skúmať, či niektorá FO dosiahla zo zámeny nepeňažný príjem, pretože tento príjem by bol oslobodený od dane. Žiadna z uvedených osôb z titulu zámeny automobilov nemá povinnosť podať daňové priznanie.
V prípade zámeny nehnuteľnosti je potrebné sledovať, či od ich nadobudnutia uplynula doba päť rokov. V zmysle § 9 ods. 1 písm. a) a b) ZDP je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku. Toto oslobodenie sa uplatní aj v prípade zámeny nehnuteľností.
Príklad č. 2:
Zámena nehnuteľností po piatich rokoch od ich obstarania
Fyzická osoba A si v roku 2009 obstarala dvojizbový byt v Bratislave. FO B si v roku 2012 kúpila trojizbový byt v Košiciach. V roku 2018 sa obe osoby dohodli na vzájomnej výmene bytov.
Keďže ide o nehnuteľnosti, od nadobudnutia ktorých uplynulo viac ako päť rokov, nie je potrebné skúmať, či niektorá FO dosiahla zo zámeny nepeňažný príjem, pretože tento príjem by bol oslobodený od dane. Žiadna z uvedených osôb z titulu zámeny bytov nemá povinnosť podať daňové priznanie.
Príklad č. 3:
Zámena nehnuteľností do päť rokov od ich obstarania
Fyzická osoba A vlastní jednoizbový byt, ktorý nadobudla kúpou v roku 2015 za kúpnu cenu vo výške 60 000 eur. FO B vlastní trojizbový byt nadobudnutý kúpou v roku 2015 za 80 000 eur. Tieto byty neboli zahrnuté v obchodnom majetku. V roku 2018 sa obe osoby na základe zámennej zmluvy dohodli, že si predmetné byty vymenia. FO A sa v zámennej zmluve zaviazala odovzdať FO B do vlastníctva jednoizbový byt a FO B sa zaviazala odovzdať do vlastníctva FO A trojizbový byt. V predmetnej zmluve sa okrem iného aj dohodli, že hodnota jednoizbového bytu ku dňu zámeny je 90 000 eur a hodnota trojizbového bytu 105 000 eur (čo boli ceny určené znaleckým posudkom). Zároveň sa dohodli, že výmena bytov prebehne bez akéhokoľvek doplatku. Keďže zámena bytov sa neuskutočnila po piatich rokoch od ich nadobudnutia, vzniká otázka, kto dosiahol nepeňažný príjem zo zámeny, v akej výške a ako sa zdaní?
Riešenie:
Ku dňu zámeny bytov hodnota trojizbového bytu bola 105 000 eur, jednoizbového bytu 90 000 eur. To znamená, že FO A dosiahla nepeňažný príjem vo výške 105 000 eur a FO B vo výške 90 000 eur. Výška nepeňažného príjmu zo zámeny je teda vyriešená.
Ako sa ale určia výdavky? V danom prípade preukázateľným výdavkom na dosiahnutie nepeňažného príjmu je hodnota odovzdávaných bytov. Veď na to, aby FO A dosiahla nepeňažný príjem vo výške 105 000 eur (hodnota trojizbového bytu), musela vynaložiť nepeňažný výdavok vo výške 90 000 eur (hodnota jednoizbového bytu). Na druhej strane FO B na dosiahnutie nepeňažného príjmu 90 000 eur vynaložila nepeňažný výdavok vo výške 105 000 eur.
Fyzická osoba A má príjem (nepeňažný príjem) vo výške 105 000 eur, výdavok predstavuje 90 000 eur, základ dane sa rovná sume 15 000 eur. FO A má príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP, t. j. príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľností. FO A má po skončení zdaňovacieho obdobia povinnosť podať daňové priznanie typ B.
Príjem z tohto barterového obchodu uvedie v tabuľke č. 3 oddiel VIII na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 105 000 eur, v stĺpci 2 sumu 90 000 eur. Nie je podstatné, že jednoizbový byt bol obstaraný v roku 2015 za sumu 60 000 eur. Základ dane 15 000 eur je v podstate nepeňažný príjem dosiahnutý zámenou.
Fyzická osoba B z titulu zámeny taktiež mala nepeňažný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, a to vo výške 90 000 eur.
Výdavkom vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie tohto príjmu je hodnota odovzdávaného bytu ku dňu zámeny, t. j. suma 105 000 eur. Keďže výdavok je vyšší ako príjem, na rozdiel sa neprihliada (pozri § 8 ods. 2 ZDP). Aj FO B má po skončení zdaňovacieho obdobia povinnosť podať daňové priznanie typ B. Príjem z tohto barterového obchodu uvedie v tabuľke č. 3 oddiel VIII na riadku 2. V stĺpci 1 uvedie sumu 90 000 eur, v stĺpci 2 taktiež sumu 90 000 eur. Nie je podstatné, že odovzdávaný byt bol obstaraný v roku 2015 za sumu 80 000 eur.
Reálny príjem zo zámeny (15 000 eur) mala len FO A. Vymieňané veci v čase zámeny majú svoju hodnotu, pričom spravidla tieto hodnoty nie sú rovnaké. Len jeden účastník „barterového obchodu“ môže zámenou vykazovať príjem, druhý v rovnakej výške má stratu. Nemôžu obaja vykazovať základ dane.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že o nepeňažné plnenie (a teda aj o zámenu) z daňového hľadiska ide za predpokladu, že okrem zámeny majetku nedochádza k žiadnemu ďalšiemu finančnému vyrovnaniu, napr. ak FO B z predchádzajúceho príkladu vymení svoj trojizbový byt za jednoizbový byt (vlastníkom je FO A) bez akéhokoľvek doplatku. V takomto prípade sa nepeňažné plnenia (teda hodnoty bytov) ocenia cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia (zámeny). Ak hodnota trojizbového bytu je 105 000 eur a hodnota jednoizbového bytu je 90 000 eur, potom ...