Pod všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu budú patriť všetky prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu s výnimkou osobitných prípadov zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré sú Zákonníkom práce upravené samostatne (pozri vyššie). Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu v rámci všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v nasledovných prípadoch:
- Zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorú zamestnanec zamestnávateľovi spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (§ 179 ods. 1 Zákonníka práce).
- Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 179 ods. 2 Zákonníka práce).
Zamestnávateľ je v prípadoch všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, t. j. znáša dôkazné bremeno a musí dôkazmi vedieť preukázať vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu.
V prípade všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu sa prezumuje neexistencia zamestnancovho zavinenia, pričom opak (teda zavinenie zamestnanca) musí dôkazmi preukázať zamestnávateľ.
Osobitne Zákonník práce upravuje prípady, keď zamestnanec je postihnutý duševnou poruchou. Zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Zamestnanec, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú (§ 180 Zákonníka práce).
V súlade s konštantnou judikatúrou súdov základnými zákonnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 179 a nasl. Zákonníka práce sú viaceré právne podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, t. j. nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok, že nie je daný zodpovednostný vzťah (nie je daná zodpovednosť zamestnanca za škodu).
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa Zákonníka práce sú nasledovné podmienky:
- existencia pracovnoprávneho vzťahu,
- protiprávny úkon zamestnanca (porušenie povinnosti zamestnanca),
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, resp. úmyselným konaním proti dobrým mravom a vznikom škody,
- vznik škody pri plnení pracovných úloh zamestnanca alebo v priamej súvislosti s ním,
- zavinenie na strane zamestnanca.
Zo súdnej praxe
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/318/2009, zo dňa 21. 10. 2010: „Z ustanovenia § 179 vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na strane ...