Nosnou časťou tohto príspevku je zdaňovanie príjmov z príležitostnej činnosti [§ 8 ods. 1 písm. a) ZDP].
Zákon o dani z príjmov nedefinuje, čo je príležitostnou činnosťou. Jazyková analýza pojmu „príležitostná činnosť“ neposkytuje jednoznačné závery o jeho výklade. Možno konštatovať, že malo by ísť o činnosť, ktorú daňovník vykonáva iba náhodne, t. j. nie sústavne.
Príklad č. 4:
Pán Jozef prevádzkuje vo svojom rodinnom dome zubnú ambulanciu. Jeho sused Tóno, inak učiteľ na základnej škole, je remeselne zručný (nemá však žiadne živnostenské oprávnenie).
Pri náhodnom stretnutí sa pán Jozef vyjadril, že plánuje v lete vymaľovať priestory ambulancie. Pán Tóno sa ponúkol, že mu tieto priestory vymaľuje, keďže v lete má aj tak voľno a euro navyše by sa zišlo. „Slovo dalo slovo“ a susedia sa dohodli, že Tóno vymaľuje Jozefovi priestory ambulancie za sumu 500 eur. Všetko sa uskutočnilo podľa dohody, pán Jozef bol spokojný, že nemusel zháňať maliarov a sľúbenú odmenu bez problémov vyplatil. Z pohľadu pána Tóna jednoznačne išlo o príjem z príležitostnej činnosti.
Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že ak by pán Jozef z príkladu č. 4 na vymaľovanie ambulancie objednal maliara so živnostenským oprávnením, z pohľadu tohto živnostníka by nešlo o príležitostnú činnosť, ale o príjem z podnikania.
Pojmu príležitostná činnosť v nadväznosti na novelizované ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sa tento príspevok venuje v kapitole 2.3.
2.1 Príležitostná poľnohospodárska činnosť
V ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) ZDP je doplnené, že za príležitostnú činnosť sa považuje aj „príležitostná“ poľnohospodárska výroba a „príležitostné“ lesné a vodné hospodárstvo. Zákonodarca toto výslovne uviedol z dôvodu zabránenia pochybnosti, či z daňového hľadiska ide o ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies