2. Podanie daňového priznania k dani z príjmov

Podanie daňového priznania fyzickej osoby a právnickej osoby (ďalej aj „daňovník“) upravuje:

a) § 32, § 41 a § 49 ZDP,

b) § 15 daňového poriadku.

Ustanovenie § 32 ZDP určuje kritériá fyzickej osoby, ktorá je povinná podať daňové priznanie, určuje podmienky povinnosti podať daňové priznanie, sumu zdaniteľných príjmov na účely povinnosti podať daňové priznanie a ďalšie podmienky. V prípade, že nastanú legislatívne úpravy podania daňového priznania, potom postup jeho podania upravujú prechodné ustanovenia k týmto úpravám.

Pri podaní DP fyzickej osoby je táto osoba povinná podať DP, ak jej zdaniteľné príjmy (ide o brutto príjmy neznížené o výdavky k nim prislúchajúce) presiahnu sumu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane. Pre zdaňovacie obdobie roku 2015 ide o sumu 1 901,67 €; ak fyzická osoba nedosiahne túto sumu zdaniteľných príjmov, nie je povinná podať daňové priznanie. Dosiahnutá suma zdaniteľných príjmov do sumy 1 901,67 € je vlastne čistým príjmom daňovníka, ktorý nie je povinný priznať štátu a ani z tohto príjmu odviesť daň.

V prípade, ak správca dane vyzve daňovníka, ktorý nedosiahol zdaniteľné príjmy prevyšujúce sumu 1 901,67 € (pre ZO 2015), t. j. 50 % nezdaniteľnej sumy základu dane (§ 11 ods. 2 ZDP) v danom zdaňovacom období, na podanie DP, je tento daňovník – fyzická osoba, pritom ide aj o fyzickú osobu – nepodnikateľa, povinný podať toto daňové priznanie. V opačnom prípade, t. j. ak daňovník – fyzická osoba – nepodá daňové priznanie v lehote určenej vo výzve alebo DP nepodá vôbec, dopustí sa správneho deliktu a správca dane mu uloží pokutu.

Ust. § 41 ZDP upravuje podanie DP daňovníka, ktorý je právnickou osobou. Daňovník, PO, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov vždy bez ohľadu na skutočnosť, či dosiahol zdaniteľné príjmy alebo nie, či dosiahol daňovú stratu alebo základ dane alebo za príslušné zdaňovacie nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť vrátane výnimiek uvedených v tomto ustanovení, keď právnická osoba nie je povinná podať daňové priznanie.

Ust. § 49 ZDP upravuje lehoty na podanie daňového priznania osoby, ktorá je povinná podať daňové priznanie, t. j. táto osoba splnila podmienky na jeho podanie podľa § 32 a § 41 ZDP a v ustanovenej lehote je povinná toto daňové priznanie podať. Lehota na zaplatenie dane uvedenej v daňovom priznaní je zhodná s lehotou na podanie tohto daňového priznania. V prípade, že daňovník nedostal od správcu dane oznámenie čísla účtu do podania daňového priznania, je daňovník povinný zaplatiť daň v lehote 8 dní od doručenia tohto oznámenia. Daňové priznanie k dani z príjmov sa podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ide o základnú – všeobecnú lehotu na podanie daňového priznania, pričom ZDP umožňuje po splnení podmienok aj uplatnenie predĺženej všeobecnej lehoty na jeho podanie, ale najviac o šesť mesiacov.

Súčasťou, resp. prílohou daňového priznania (ďalej len „DP“) počnúc rokom 2013, za ktorý sa DP podávalo, už nie sú účtovné výkazy (súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky a výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky), ktoré tvoria účtovnú závierku. Je to z dôvodu, že podľa § 23 až § 23d zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov daňovník prvýkrát v roku 2014 uložil účtovnú závierku za zdaňovacie obdobie roku 2013 do registra účtovných závierok (RUZ). Za uloženie účtovnej závierky do RUZ sa považuje jej doručenie správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania, aj keď nie je súčasťou daňového priznania. Prílohou DP sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.