1. Ročné vyrovnanie odpočítanej DPH za rok 2020

Základným princípom mechanizmu dane z pridanej hodnoty je právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije platiteľ na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov. V konečnom dôsledku zdaňuje platiteľ iba tzv. pridanú hodnotu. Zákon o DPH definuje jednak vecné aj formálne podmienky pre odpočítanie dane (rozsudok NS SR 6Sžf/23/2016) a súčasne určuje, kedy si platiteľ nemôže daň odpočítať vôbec alebo kedy si ju odpočíta v pomernej výške, po prepočte koeficientom.

Povinnosť robiť ročné vyrovnanie odpočítanej dane má platiteľ dane, ktorý si v súlade s § 50 zákona kráti odpočítateľnú daň koeficientom.

Obsah:

1.1 Odpočítanie dane v priebehu kalendárneho roku

1.2 Zákaz odpočítania dane

1.3 Podmienky odpočítania dane

1.4 Uplatnenie práva na odpočítanie dane

1.5 Odpočítanie dane z tovarov a služieb, ktoré sa používajú aj na iný účel ako podnikanie

1.6 Výpočet koeficientu

1.7 Ročné vyrovnanie dane

1.1 Odpočítanie dane v priebehu kalendárneho roku

Postup a podmienky odpočítania dane platiteľom upravuje § 49 – § 51 zákona o DPH. Odpočítanie dane z tovarov a služieb v priebehu kalendárneho roku je tzv. predbežné odpočítanie dane, ktoré je podmienené:

• vznikom daňovej povinnosti pri ich dodaní; právo na odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• použitím nakúpených tovarov a služieb na dodanie zdaniteľných obchodov (tovarov a služieb) platiteľa (§ 49 ods. 2 zákona o DPH).

Pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné, aby:

• prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenia,
• výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s ich obstaraním, boli súčasťou nákladov zdaniteľných transakcií,
• nákladové zložky musia vo všeobecnosti vzniknúť predtým, ako platiteľ uskutočnil zdaniteľné plnenia, ku ktorým sa vzťa­hujú.

Podmienkou odpočítania dane je existencia priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami. Právo na odpočítanie dane však možno priznať aj v prípade, ak takáto priama existencia absentuje. Podmienkou je, aby predmetné plnenie vstúpilo prostredníctvom režijných nákladov do ceny poskytovaných plnení, ktoré sú zdaniteľné (rozsudky SD EÚ C-408/98 Abbey National plc., C-465/03 Kretztechnik).

Platiteľ si môže odpočítať podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH daň, ktorú:

• voči nemu uplatnil iný platiteľ pri dodaní tovarov a služieb v tuzemsku,
• uplatnil z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 ZDPH, § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 ZDPH (daň uplatnená pri tzv. samozdanení tovarov a slu­žieb),
• uplatnil pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona o DPH,
• zaplatil správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Z hľadiska možnosti odpočítania dane rozlišuje zákon o DPH zdaniteľné obchody, pri realizácii ktorých si platiteľ môže odpočítať daň, a zdaniteľné obchody, ktoré sú z nároku na odpočítanie dane vylúčené. Suma dane, ktorú si platiteľ dane môže odpočítať, je priamo úmerná charakteru zdaniteľných obchodov, ktoré platiteľ uskutočňuje.

Predbežné ...