1. Poskytovanie cestovných náhrad fyzickým osobám činným na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru

Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie cestovných náhrad aj fyzickým osobám, ktoré sú činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohodárom [§ 1 ods. 2 písm. c)], ak:

• poskytovanie cestovných náhrad je dohodnuté medzi dohodárom a zamestnávateľom v konkrétnej dohode (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pra­covnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci študentov) a
• dohodár je vyslaný na pracovnú cestu; zákon o cestovných náhradách nerieši poskytovanie cestovných výdavkov do miesta vykonávania práce, t. j. do zamestnania.

V dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru sa môže poskytovanie cestovných náhrad dohodnúť napr. odkazom na:

• zákon o cestovných náhradách, prípadne aj na kolektívnu zmluvu, v ktorej môže byť dohodnuté napr. poskytovanie vyšších náhrad alebo iných náhrad podľa § 9 zákona o cestovných náhradách, alebo vnútorný predpis zamestnávateľa, alebo možno okruh cestovných náhrad dohodnúť priamo v dohode.

V dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru sa môže písomne dohodnúť aj poskytovanie nenárokových náhrad, ktoré sa môžu podľa zákona o cestovných náhradách poskytovať, napr. stravné podľa § 5 ods. 3, iné a vyššie náhrady podľa § 9, iné druhy komerčného poistenia podľa § 11 ods. 2, vreckové podľa § 14. Potrebné je však dodržať ustanovenie § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, v zmysle ktorého dojednané nároky dohodára alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť priaznivejšie, ako sú obdobné nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru. Uvedená zásada/obmedzenie sa vzťahuje aj na oblasť cestovných náhrad (ak napr. zamestnávateľ neposkytuje zamestnancom v pracovnom pomere nenárokové náhrady, napr. vreckové, nemôže poskytovanie vreckového dohodnúť ani s dohodárom).

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú iba niektoré ustanovenia Zákonníka práce, z čoho vyplýva širšia zmluvná voľnosť pri ich uzatváraní. Zamestnávateľ by už pri uzatváraní dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru mal posúdiť v závislosti od druhu/charakteru vykonávanej práce, či si výkon tejto práce bude vyžadovať aj vykonávanie pracovných ciest a nadväzne na to dohodnúť/nedohodnúť poskytovanie cestovných náhrad.

Ak sa zamestnávateľ a dohodár dohodnú na poskytovaní cestovných náhrad, sú povinní plniť povinnosti podľa zákona o cestovných náhradách a podľa vnútorného predpisu.

Ak dohodár bude plniť úlohy aj na pracovnej ceste, odporúča sa dohodnúť náhrady v celom rozsahu podľa zákona o cestovných náhradách. Vo všeobecnosti platí, že dohodárovi patria cestovné náhrady v rozsahu dohodnutom v konkrétnej písomnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Žiadnu dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nie je možné uzatvoriť iba na účel poskytovania cestovných náhrad. V každej dohode musí byť prvotne dohodnutá úloha/práca a dohodnutá odmena za vykonanú úlohu/prácu (§ 226 ods. 2 a § 228a ods. 2 ...