Dôvodová správa k zákonu č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh“).

Hlavným cieľom predloženého návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „IV. AML Smernica“).

V návrhu sú tiež zohľadnené odporúčania výboru Moneyval Rady Európy z jeho štvrtej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Predložený návrh implementuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa  20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006. Okrem uvedeného návrh reaguje na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Návrh zároveň zohľadňuje programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom vláda vyjadrila podporu presadzovať opatrenia a činnosti, prostredníctvom ktorých sa môže čo najúčinnejšie odhaľovať a obmedzovať pohyb finančných prostriedkov a iných aktív zameraných na podporu a financovanie teroristických činov, uplatňovať opatrenia napomáhajúce sledovaniu teroristických organizácií všade tam, kde je to možné, s cieľom zabrániť im v páchaní trestnej činnosti a obmedziť zdroje príjmov teroristických organizácií.

V systéme ochrany pred legalizáciou a financovaním terorizmu je v návrhu zohľadnený princíp hodnotenia rizík legalizácie a financovania terorizmu nielen na úrovni povinných osôb v súlade s článkom 8 IV. AML Smernice, ale aj na úrovni Európskej únie (článok 6 IV. AML Smernice). Transpozíciou sa takisto zabezpečuje súlad s požiadavkou článku 7 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v rámci ktorého by Slovenská republika mala identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu a následne prijať vhodné opatrenia k zníženiu týchto rizík. Návrh upravuje rolu gestora zodpovedného za koordináciu spracovania národného hodnotenia rizík, jeho aktualizáciu, ako aj súčinnosť ďalších inštitúcií pri uvedených činnostiach.

Zámerom transpozície IV. AML Smernice je predovšetkým upraviť základné požiadavky tzv. „hĺbkovej kontroly klienta“ (customer due diligence), prípadne „zvýšenej hĺbkovej kontroly klienta“ (enhanced customer due diligence), to znamená podmienky vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (základnej, zjednodušenej a zvýšenej). 

Zo strany výboru Moneyval Rady Európy je Slovenskej republike vytýkané, že by mala byť v zákone revidovaná povinnosť starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak existuje nízke riziko legalizácie a financovania terorizmu tak, aby sa v takýchto prípadoch uplatňovala aspoň zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, namiesto žiadnej. Návrh preto stanovuje minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území SR, pričom dochádza v tomto smere k zmene pojmu politicky exponovanej osoby.

Povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu“ sa vypustením tejto podmienky mení na obligatórnu, rovnako sa stanovuje povinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií.

Významnou zmenou je tiež zavedenie povinnosti dotknutých osôb identifikovať konečného užívateľa výhod, v listinnej alebo elektronickej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať ešte po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Uvedená požiadavka vychádza z článku 30 IV. AML Smernice a má za cieľ zamedziť utajeniu totožnosti páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb.

S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú hotovostné platby, znižuje sa v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. e)  IV. AML Smernice limit potrebný pre zaradenie určitého subjektu medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z pôvodných 15 000 eur na 10 000 eur. Takisto sa stanovuje povinnosť vykonávať základnú starostlivosť pri obchode v hotovosti najmenej 10 000 eur a v prípadoch hazardných hier v hodnote najmenej 2 000 eur. Tieto zmeny majú za cieľ sťažiť možnosť legalizácie metódami využívajúcimi vysoké hotovostné platby. Ďalej sa navrhuje zmeniť hodnotu stanovenú pri povinnosti vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie z 2 000 eur na 1 000 eur, ktorá zodpovedá čiastke ustanovenej v osobitných predpisoch.

Vzhľadom na odporúčania FATF a výboru Moneyval Rady Európy legislatívna úprava sprísňuje povinnosti združení majetku, ktoré môžu byť zneužité na financovanie terorizmu. Tieto subjekty by mali okrem zisťovania konečných užívateľov výhod, identifikovať aj darcov a fyzické osoby a právnické osoby, ktorým poskytli dar v hodnote najmenej 1 000 eur.

Transpozíciou článkov 58, 59 IV. AML Smernice sa v návrhu upravujú podmienky ukladania pokút za správne delikty, ako aj  ich výška tak, aby tieto boli účinné, primerané a odradzujúce. Zároveň dochádza k úprave dĺžky subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty z jedného roka na tri roky. Zvyšuje sa požiadavka na spoluprácu orgánov dohľadu a v rámci tejto spolupráce sa zavádzajú informačné povinnosti, ktoré majú zamedziť možnému dvojitému postihu za porušenie tých istých povinností, teda aby bola dodržaná zásada ne bis in idem.

Ďalšie legislatívne úpravy boli vykonané v nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax, spravidla ide o formálne spresnenia povinností, ktoré sa doposiaľ precizovali výkladom. Na základe vykonaných legislatívnych zmien nebudú povinné osoby podliehať neúmernému zaťaženiu vyplývajúcemu z prijatých legislatívnych opatrení.

            Zmena zákonov uvedených v článkoch II až VIII vyplýva z článku 30 ods. 1 a ods. 4 IV. AML Smernice, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty zaregistrované na ich území boli povinné získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o tom, kto ich skutočne vlastní, vrátane podrobností o držaných podieloch konečných užívateľoch výhod, pričom členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o konečnom užívateľovi výhod uchovávali v niektorom z centrálnych registrov každého členského štátu.

            V súlade s citovanými článkami IV. AML Smernice sa v čl. IV až VIII návrhu novelizujú zákony ustanovujúce režim vzniku vybraných právnických osôb (neinvestičných fondov, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadácií a podnikateľských subjektov) a ako nová podmienka sa ustanovuje zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do registra (§ 6a). Registre, v ktorých sa tieto údaje budú zapisovať, slúžia ako zdrojové registre pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vedený podľa zákona č. 272/2015 Z. z., ktorý  sa súčasne tiež novelizuje. Uvedenou novelizáciou sa tak vytvárajú podmienky pre právne premostenie týchto zdrojových registrov a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci za účelom transparentnosti vlastníctva právnických osôb a uchovávania informácií o konečnom užívateľovi výhod v centrálnom registri tak, ako to požaduje IV. AML Smernica.

Prijatie navrhovaného znenia zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh bude mať vplyvy na informatizáciu (pozitívne), rozpočet verejnej správy (pozitívne aj negatívne) a na podnikateľské prostredie (negatívne).

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 1. marec 2018, okrem článkov II až VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018 vzhľadom na časovú náročnosť realizácie navrhovaných zmien.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie 

1.   Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2.   Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.   Problematika návrhu právneho predpisu:

a)   je upravená v práve Európskej únie

Primárnom

-          čl. 114 tretia kapitola hlava VII Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení

Sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.      legislatívne akty

-          smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015),

-          nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa  20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015),

-          delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016).

2.      nelegislatívne akty

b)   nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)   lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-          transpozičná lehota smernice 2015/849/EÚ je 26. jún 2017; 

b)   lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

      k smernici 2015/849/EÚ bola lehota určená na 31. júla 2016 (uznesenie vlády SR č. 517 zo 16. septembra 2015);

-          listom predsedu vlády č. 6320/2016/KPV zo dňa 08.júla 2016 predĺžená do 30. septembra 2016;

Uvedené lehoty boli na základe žiadosti ministra vnútra predĺžené do 31. decembra 2016.

c)   informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- proti Slovenskej republike v súčasnosti prebieha konanie pod č. 2017/0430>2017/0434.

d)  informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

5.   Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný. 

6.   Gestor:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

7.   Spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska

Doložka vybraných vplyvov

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

pri návrhoch zákonov predkladaných na rokovanie vlády a NR SR  musia byť uvedené a zdôvodnené  ich predpokladané  finančné dôsledky na rozpočet VS, a to nie len na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené  aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytkov príjmov

Vyčíslený dopad na rozpočet MV SR, MS SR a ŠÚ SR spojený s implementáciou návrhu na zmenu a doplnenie zákona č. 297/2008 Z. z. bude v celom rozsahu zabezpečený v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové roky.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrhom na zmenu a doplnenie zákona č. 297/2008 Z. z. je do právneho poriadku SR transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, v rámci ktorej bolo potrebné pre vymedzené právnické osoby zaviesť povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod a v listinnej podobe viesť, pribežne ...