Dôvodová správa k zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 a vecne vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tým napĺňa.

Účelom návrhu zákona je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko - sociálny problém.

V právnom poriadku Slovenskej republiky bol inštitút oddlženia fyzickej osoby zavedený od roku 2006 zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie za celé obdobie účinnosti právnej úpravy nedosiahol pôvodne očakávané úrovne, ktoré by boli porovnateľné s okolitými krajinami. Príčin tohto stavu je niekoľko a najvýznamnejšia z nich je zrejme zvolenie hybridného oddlženia s kombináciou prvkov likvidácie majetkovej podstaty dlžníka a splátkového kalendára.

Zahraničné právne úpravy spravidla predpokladajú riešenie úpadku fyzických osôb v dvoch režimoch

a) likvidácia majetkovej podstaty dlžníka a rýchle oddlženie (označovaný ako „Fresh Start“, t.j. FS),

b) reštrukturalizácia záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára (označovaný ako „No Fresh Start“, t.j. NFS).

Navrhuje sa, aby právna úprava obsahovala obe z možností.

Koncepcia FS predstavuje typovú alternatívu pre dlžníkov, ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy, pritom hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Naproti tomu, koncepcia NFS predstavuje alternatívu najmä pre dlžníkov, ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy, ale tento majetok je spravidla zaťažený zabezpečovacími právami tretích osôb, pričom svoje záväzky nie sú schopní plniť včas alebo riadne. Riešenie oddlženia splátkovým kalendárom je alternatívou pre dlžníkov, ktorí svoj úpadok zachytili ešte včas.

Súčasná právna úprava oddlženia je postavená najmä na koncepcii FS a teda každému oddlženiu fyzickej osoby musí predchádzať (úplná) likvidácia jeho majetkovej podstaty. Túto likvidáciu potom nasleduje ešte trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník v prospech veriteľov odvádza časť svojich príjmov (prvok NFS). Tá okolnosť, že dlžník nemôže dosiahnuť oddlženie inak ako za cenu speňaženia celej jeho majetkovej podstaty je nedostatkom právnej úpravy, keďže každá osoba, od ktorej sa zároveň požaduje odovzdanie celého majetku a aj vynaloženie primeraného úsilia na získanie zamestnania, prípadne na začatie podnikania, potrebuje mať zabezpečené aspoň minimálne životné podmienky (bývanie, pracovné nástroje) na to, aby to bolo od nej možné požadovať spravodlivo. To platí o to viac, že výťažnosť zo speňaženia majetkovej podstaty dlžníka pre veriteľov v tzv. režime tzv. „fire sale“ býva spravidla nízka a veľká časť pohľadávok veriteľov zostane neuspokojená. V návrhu zákona sa preto navrhuje zavedenie a oddelenie oboch konceptov – NFS aj FS. Pri oboch navrhovaných spôsoboch riešenia úpadku sa zavádzajú opatrenia proti zneužívaniu oddlženia. V prípade oddlženia NFS pôjde o test zneužitia spočívajúci v poskytnutí minimálnej miery uspokojenia veriteľov v percentuálnom vyjadrení podľa výšky ich pohľadávok (určenie kvóty) a taktiež nemožnosť uchádzať sa o oddlženie NFS, ak miera uspokojenia veriteľov nebude značne vyššia ako by veritelia dosiahli v konkurze.

Súčasná právna úprava sa môže javiť oproti zahraničným právnym úpravám ako prodlžnícka. Ide však len o prvý dojem, keďže podľa súčasnej právnej úpravy skúšobné obdobie môže začať až po zrušení konkurzu, pričom obdobie, počas ktorého konkurz bude prebiehať nie je možné predpokladať vzhľadom na možné spory, ktorými sa ustaľuje majetková podstata alebo priorita, či výška pohľadávok jednotlivých veriteľov. V priemere nie je možno predpokladať, že konkurz bude ukončený skôr ako za jeden rok. Návrh zákona tieto nedostatky eliminuje tým, že oddlženie bude dlžníkovi poskytnuté v podstate ihneď (reálne niekoľko týždňov, maximálne mesiacov) pri oboch navrhovaných spôsoboch riešenia oddlženia.

Predpokladom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa súčasnej právnej úpravy je obligatórne zloženie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v sume 663,88 eur. Zaplatenie tohto preddavku nemožno odpustiť a pre množstvo dlžníkov, na ktorých majetok je vedená exekúcia môže zloženie tejto sumy predstavovať neprekonateľnú prekážku pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu za účelom následného oddlženia. Návrh zákona obsahuje opatrenia na to, aby aj nemajetní dlžníci vedeli vstúpiť do procesu oddlženia. Zostane síce zachovaná povinnosť zloženia preddavku, avšak tento preddavok bude niektorým dlžníkom poskytnutý vo forme pôžičky.

Oddlženie podľa súčasnej právnej úpravy obsahuje pre rozhodovanie súdu ohľadom sumy, ktorú musí dlžník počas skúšobného obdobia poskytovať veriteľom pomerne otvorenú dispozíciu (až „70% čistých príjmov dlžníka“). Priamo tiež nestanovuje, čo možno za takéto čisté príjmy považovať a ani výslovne nerieši ani otázku ako postupovať, ak dôjde k zásadnej zmene príjmov dlžníka počas skúšobného obdobia. Môže ísť pritom o celkovú zmenu (napr. zvýšenie platu) alebo o mimoriadny príjem. Návrh zákona problémy predchádzajúcej právnej úpravy rieši, pričom v koncepte FS úplne, keďže podstatou dlženia týmto spôsobom je „dobrovoľné odovzdanie“ celého majetku dlžníka v prospech veriteľov za cenu nemožnosti postihovania budúcich príjmov dlžníka. Pri koncepte NFS sa zase jednoznačne stanovuje, že súd určí dlžníkovi len kvótu, ktorá je relevantná pre uspokojenie pohľadávok veriteľov a táto kvóta je počas obdobia, počas, ktorého má dlžník plniť splátkový kalendár relatívne stabilná.

Súčasná právna úprava oddlženia výslovne nepredpokladá existenciu osobitného práva „vykúpiť“ majetok podliehajúci konkurzu alebo vo vzťahu k nemu uplatniť nejaké osobitné právo. Návrh zákona upravuje možnosť pre niektoré osoby možnosť prioritne „vykúpiť“ majetok podliehajúci konkurzu za cenu určenú na základe znaleckého posudku alebo za cenu dosiahnutú pri speňažení.

Súčasná právna úprava do procesu riešenia úpadku fyzickej osoby vťahuje bezvýnimočne záložných veriteľov a núti ich vyhlásiť predčasnú splatnosť všetkých úverov. Návrh zákona v zásade ponecháva zabezpečené pohľadávky „bokom“ a umožní uplatniť inštitúty dohôd medzi záložným veriteľom a dlžníkom. Záložní veritelia sa do riešenia úpadku dlžníka nevťahujú do rozsahu, v ktorom je ich pohľadávka krytý predmetom zabezpečovacieho práva

Oddlženiu (účinku nevymáhateľnosti) budú podliehať v zásade všetky pohľadávky veriteľov, ktoré si prihlásili do konania, alebo ktoré si do konania prihlásiť mohli s výnimkami vyváženými pomerovaním s inými záujmami (napr. výnimka pre pohľadávku dieťaťa na výživné )

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nálezmi ústavného súdu, zákonmi, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Analýza vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej ...